1 Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo:
2 Človeče, bývaš uprostred domu vzdoru, ktorý má oči, aby videl, ale nevidí, má uši, aby počúval, ale nepočuje, lebo je domom vzdoru.
3 "Ty však, človeče, zhotov si pútnický výstroj; vysťahuj sa akoby do zajatia vo dne pred ich očami a odsťahuj sa zo svojho miesta na iné miesto pred ich očami. Azda to pochopia, hoci sú domom vzdoru."
4 "Svoj výstroj vynes ako výstroj do zajatia vo dne pred ich očami; večer vyjdi pred ich očami ako tí, čo idú do vyhnanstva."
5 Pred ich očami preraz stenu, a potom vyjdi cez ňu.
6 Pred ich očami vynášaj na pleci, za tmavej noci vyjdi a zakry si tvár, aby si nevidel zem, lebo som ťa dal za znamenie pre dom Izraela.
7 "Vykonal som, ako mi bolo rozkázané: výstroj som vyniesol ako výstroj do zajatia vo dne a večer som vlastnoručne preboril stenu; za tmy som to vynášal, na pleci som niesol pred ich očami."
8 Potom mi za rána zaznelo slovo Hospodinovo:
9 Človeče, či sa ťa nespýtal dom Izraela, dom vzdoru: Čo robíš?
10 Povedz im: Takto vraví Hospodin, Pán: Tento výrok sa vzťahuje na knieža v Jeruzaleme i na všetkých z domu Izraela, ktorí tam bývajú.
11 Povedz: Ja som znamením pre vás. Ako som ja urobil, tak sa stane im: pôjdu do vyhnanstva ako zajatci.
12 A knieža, ktoré je uprostred nich, bude niesť svoj výstroj na pleci za tmy a odíde. Prerazí stenu, aby mohlo vyjsť. Zakryje si tvár, aby svojím zrakom nevidelo zem.
13 "Rozostriem naň svoju sieť, bude chytené do mojich osídiel a dovediem ho do Babylonie, krajiny Chaldejcov; avšak neuvidí ju: tam zomrie."
14 "Všetkých, ktorí sú okolo neho, jeho pomocníkov i všetky jeho húfy rozptýlim do všetkých vetrov; za nimi vytasím meč."
15 Potom poznajú, že ja som Hospodin, keď ich rozptýlim medzi národy a roztrúsim po krajinách.
16 Ponechám si z nich malý počet mužov, ktorí uniknú meču, hladu a moru, aby mohli rozprávať o všetkých svojich ohavnostiach medzi národmi, do ktorých prídu. Vtedy poznajú, že ja som Hospodin.
17 Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo:
18 Človeče, s chvením budeš jesť svoj chlieb a svoju vodu budeš piť so vzrušením a úzkosťou.
19 "Ľudu krajiny povedz: Takto vraví Hospodin, Pán, o obyvateľoch Jeruzalema v Izraeli: Svoj chlieb budú jesť s úzkosťou a svoju vodu budú piť s hrôzou; lebo ich krajina spustne, bude zbavená všetkého, čo je v nej, pre násilie všetkého, čo je v nej, pre násilie všetkých, čo v nej žijú."
20 Obývané mestá budú ležať pusté a krajina bude púšťou. Potom poznáte, že ja som Hospodin.
21 Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo:
22 Človeče, aké to máte úslovie o Izraeli, že dni plynú a zo všetkých videní nie je nič?
23 Preto im povedz: Takto vraví Hospodin, Pán: Urobím koniec tomuto úsloviu, a už ho nebudú používať v Izraeli. Avšak povedz im: Priblížili sa dni a splní sa každé videnie.
24 Lebo nebude už nijaké márne videnie ani pochlebnícke veštenie v dome Izraela,
25 "ale ja, Hospodin, budem hovoriť. Čo poviem, to sa splní; viac sa neoddiali. Ešte za vašich dní, dom vzdoru, prehovorím slovo a vyplním ho - znie výrok Hospodina, Pána."
26 Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo:
27 Človeče, dom Izraela hovorí: Videnie, ktoré on má, sa vzťahuje na mnoho dní, a prorokuje o ďalekých dobách.
28 "Preto im povedz: Takto vraví Hospodin, Pán: Neoddiali sa už žiadne moje slovo; slovo, ktoré budem hovoriť, sa splní - znie výrok Hospodina, Pána."