23 Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo:
24 Človeče, obyvatelia týchto zrúcanín na pôde Izraela hovoria: Abrahám bol jediný, a predsa zabral do vlastníctva krajinu. Nás je však mnoho, teda nám bola daná krajina do vlastníctva.
25 Preto im povedz: Takto vraví Hospodin, Pán: Jete mäso s krvou a oči pozdvihujete k svojim modlám, prelievate krv, a napriek tomu chcete krajinu vziať do vlastníctva?
26 Spoliehate sa na svoj meč, páchate ohavnosť a jeden poškvrňuje ženu druhého - a chcete vziať krajinu do vlastníctva?
27 "Takto im povedz: Takto vraví Hospodin, Pán: Akože žijem: Tí, čo sú v zrúcaninách, padnú mečom; tých, čo sú na poli, dám za potravu divej zveri, a tí, čo sú v pevnostiach a jaskyniach, pomrú na mor."
28 Zmením krajinu na dokonalú púšť, prestane jej pyšná sila a vrchy Izraela spustnú natoľko, že nebude mať kto po nich prechádzať.
29 Potom poznajú, že ja som Hospodin, keď zmením krajinu na strašnú púšť pre všetky ohavnosti, ktoré spáchali.