26 Spoliehate sa na svoj meč, páchate ohavnosť a jeden poškvrňuje ženu druhého - a chcete vziať krajinu do vlastníctva?
27 "Takto im povedz: Takto vraví Hospodin, Pán: Akože žijem: Tí, čo sú v zrúcaninách, padnú mečom; tých, čo sú na poli, dám za potravu divej zveri, a tí, čo sú v pevnostiach a jaskyniach, pomrú na mor."
28 Zmením krajinu na dokonalú púšť, prestane jej pyšná sila a vrchy Izraela spustnú natoľko, že nebude mať kto po nich prechádzať.
29 Potom poznajú, že ja som Hospodin, keď zmením krajinu na strašnú púšť pre všetky ohavnosti, ktoré spáchali.
30 Človeče, synovia tvojho ľudu vravia medzi sebou proti tebe popri múroch a pri vchodoch do domov. Jeden hovorí druhému a brat bratovi: Poďte a počujte, aká reč vychádza od Hospodina!
31 Prichádzajú k tebe, ako sa schádza ľud, pred tebou sedia ako môj ľud, počúvajú tvoje slová, ale nebudú ich plniť. Lebo svojimi ústami ukazujú mnoho lásky, ale ich srdce túži len po zisku.
32 Hľa, ty si pre nich ako ten, čo spieva piesne o láske pekným hlasom a čo vie dobre hrať na strunovom nástroji. Počúvajú tvoje reči, ale neplnia ich. A keď sa toto splní - a splní sa to! - poznajú, že bol medzi nimi prorok.