1 Tak boli dokončené nebesá i zem a všetky ich voje.
2 "Na siedmy deň Boh dokončil svoje dielo, ktoré konal; na siedmy deň si odpočinul od všetkého diela, ktoré vykonal."
3 Nato Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ňom si odpočinul od všetkého diela, ktoré stvorením začal konať.
4 Tak vznikli nebesá a zem, keď boli stvorené.Toho času, keď Hospodin Boh učinil zem a nebo -
5 a nebolo ešte nijakého poľného krovia na zemi a nijaká poľná bylina nerástla, pretože Hospodin Boh nedal dažďa na zem, a nebolo ani človeka, aby obrábal pôdu,
6 len spodná voda vystupovala zo zeme a zavlažovala celý povrch pôdy,
7 "vtedy Hospodin Boh stvárnil človeka z prachu zeme a vdýchol mu do nozdier dych života; tak sa človek stal živou bytosťou."
8 Potom Hospodin Boh vysadil na východe záhradu v Édene a postavil tam človeka, ktorého utvoril.
9 Hospodin Boh dal zo zeme vyrásť všelijakým stromom, lákavým na pohľad a dobrým na jedenie, aj stromu života uprostred záhrady, aj stromu poznania dobra a zla.
10 Z Édenu vytekala rieka, aby zavlažovala záhradu, a odtiaľ sa rozdeľovala na štyri ramená.
11 "Meno jedného je Píšón; ono tečie okolo celej krajiny Chavíla, kde sa nachádza zlato."
12 "Zlato z onej krajiny je vzácne; tam sa nachádza aj bdéliová živica a drahokam ónyx."
13 "Druhá rieka sa volá Gíchón; tá tečie okolo krajiny Kúš."
14 "Tretia rieka sa volá Chiddekela; tá tečie východne od Asýrie. Štvrtá rieka je Eufrat."
15 Hospodin Boh vzal človeka a voviedol ho do záhrady Éden, aby ju obrábal a strážil.
16 Potom Hospodin Boh rozkázal človeku: Zo všetkých stromov záhrady smieš jesť,
17 ale zo stromu poznania dobra a zla nesmieš jesť, lebo v deň, keď budeš z neho jesť, istotne zomrieš.
18 Potom riekol Hospodin Boh: Nie je dobré človeku byť osamote. Dám mu pomoc, ktorá mu bude roveň.
19 "Vtedy Hospodin Boh utvoril zo zeme všetku poľnú zver i všetko nebeské vtáctvo a priviedol ich k človeku, aby videl, ako ich nazve; každý živý tvor sa mal volať tak, ako ho nazve človek."
20 A človek pomenoval všetok dobytok, nebeské vtáctvo i všetku poľnú zver. Ale pre človeka nenašiel pomoc, ktorá by mu bola roveň.
21 "Vtedy Hospodin Boh dopustil na človeka tvrdý spánok; keď zaspal, vyňal mu jedno rebro a jeho miesto uzavrel mäsom."
22 Z rebra, ktoré Hospodin Boh vyňal človeku, utvoril ženu a priviedol ju k človeku.
23 Nato povedal človek:Toto je už kosť z mojich kostía telo z môjho tela.Bude sa volať mužena,lebo je z muža vzatá.
24 Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a priľne k svojej žene a budú jedným telom.
25 Obaja však boli nahí, človek i jeho žena, ale nehanbili sa.