1 "Vtedy sa Boh rozpomenul na Nóacha, na všetky živočíchy i na dobytok, ktoré boli s ním v korábe; Boh poslal vietor na zem a vody opadli."
2 Zavreli sa žriedla prahlbiny aj okná nebies a dážď z neba ustal.
3 Vody sa viac a viac vracali do zeme a po stopäťdesiatich dňoch začalo vôd ubúdať.
4 V siedmom mesiaci, sedemnásteho dňa toho mesiaca spočinul koráb na Araráte.
5 "Vôd stále ubúdalo až do desiateho mesiaca; prvý deň desiateho mesiaca ukázali sa končiare vrchov."
6 Potom, po štyridsiatich dňoch, Nóach otvoril okno korábu, ktoré urobil,
7 a vypustil krkavca. Ten vyletel a poletoval sem i tam, kým na zemi nevyschli vody.
8 Potom vypustil holubicu, aby videl, či sa vody na povrchu zeme umenšili.
9 Keď však holubica nenašla miesto, kde by jej noha spočinula, vrátila sa k nemu do korábu, lebo vody boli na celom povrchu zeme. Vystrel ruku, chytil ju a vtiahol k sebe do korábu.
10 Potom čakal ešte ďalších sedem dní a znova vypustil holubicu z korábu.
11 K večeru sa holubica vrátila k nemu, a hľa, v zobáku mala čerstvý olivový list. Z toho Nóach poznal, že sa vody na zemi umenšili.
12 Potom počkal ďalších sedem dní a vypustil holubicu, ale tá sa už nevrátila k nemu.
13 Šesťsto prvého roku Nóachovho života, prvého dňa prvého mesiaca vyschli vody na zemi. Vtedy Nóach odstránil z korábu pokrov, a hľa, povrch zeme už obschol.
14 Dvadsiateho siedmeho dňa druhého mesiaca bola zem úplne suchá.
15 Tu riekol Boh Nóachovi:
16 Vyjdi z korábu a s tebou tvoja žena, tvoji synovia i ženy tvojich synov.
17 Vyveď všetky živočíchy, ktoré sú z každého tvora s tebou, a to vtáctvo, dobytok i všetky plazy, čo sa plazia po zemi, nech sa hýbu na zemi, nech sa plodia a množia na zemi.
18 Nato vyšiel Nóach a s ním jeho synovia, jeho žena a ženy jeho synov.
19 Všetky živočíchy, plazy, vtáctvo a všetko, čo sa hýbalo na zemi, vyšlo z korábu po čeľadiach.
20 Vtedy Nóach postavil oltár Hospodinovi a vzal zo všetkých čistých zvierat, zo všetkých čistých vtákov a obetoval spaľované obete na oltári.
21 Keď Hospodin zacítil príjemnú vôňu, riekol si: Nebudem už pre človeka preklínať zem, lebo jeho zmýšľanie je zlé od mladosti, a nebudem už biť všetko živé, ako som to urobil.
22 Dokiaľ však zem trvať bude,sejba ani žatva, chlad ani horúčosť,leto ani zima, deň ani nocnikdy neprestanú.