1 Potom si Jákob zavolal synov a povedal: Zhromaždite sa a oznámim vám, čo vás v budúcnosti čaká:
2 Dajte sa dovedna, ó počujtesynovia Jákobovi,a počúvajte svojho otca, Izraela!
3 Ty, Rúben, si môj prvorodený,moja moc a prvotina mojej mužskosti,vrchol dôstojnosti, vrchol sily.
4 Prekypel si sťa vody,nebudeš mať prednosť,lebo si vstúpil na posteľ svojho otca,poškvrnil si mi lôžko,na ktoré si vstúpil.
5 Šimeón a Lévi sú bratia,ich zbrane sú nástrojmi násilia.
6 Nech nevstúpi moja dušado ich kruhua s ich zborom sa mi srdce nezdruží,lebo v svojom hneve vraždia mužova vo svojej samovôliochromujú býkov.
7 Prekliaty buď ich hnev,lebo je prudký,a ich zlosť, lebo je krutá!Rozdelím ich v Jákobovia rozptýlim ich v Izraeli.
8 Ó Júda, nech ťa chvália tvoji bratia,tvoja ruka nech spočiniena šiji tvojich nepriateľov,nech sa ti klaňajú synovia tvojho otca.
9 "Júda je mladý lev,z lúpeže si sa povzniesol, syn môj!Skrčil sa, ľahol si ako leva ako levica;ktože ho donúti povstať?"
10 Nevzdiali sa berla od Júduani veliteľské žezlo od jeho nôh,dokiaľ mu nepríde panovník,ktorého národy budú poslúchať.
11 Osla si uviaže o vinič,o révu šľachetnú svoje osliatko,vo víne perie si šatya v krvi hrozna svoje rúcho.
12 Oči mu žiaria od vína,zuby sa belejú od mlieka.
13 Zebulún bude bývaťpri morskom brehu,prístavom bude lodiama jeho pomedzie dosiahne Sidón.
14 Jissáchár je osol kostnatý,čo leží medzi košiarmi.
15 Keď videl, že odpočinok je príjemnýa krajina je krásna,zohol si plecia pod bremenoa stal sa sluhom poddaným.
16 Dán nech prisluhujeprávo svojmu ľuduako hociktorý z kmeňov Izraela.
17 Dán bude hadom pri cestea zmijou pri chodníku,čo štípe koňom kopytá,až jazdec padne dozadu.
18 Na tvoju pomoc čakám, Hospodine!
19 Gáda napadnú hordy,on ich však napadne odzadu.
20 Ašérov chlieb bude chutný,dodávať bude kráľovské lahôdky.
21 Naftálí, jelenica voľná,hovorí rozkošné reči.
22 Jozef je plodný strom,plodný strom nad prameňom,výhonky ktorého pnú sa ponad múr.
23 Roztrpčujú ho a podstreľujú,útočia naňho lukostrelci,
24 jeho luk však ostáva pevnýa obratné sú paže jeho rúk,zásahom Mocnára Jákobovho,pre meno Pastiera, Skaly Izraela,
25 pre Boha tvojho otca,On ti pomáhaj!pre Boha všemohúceho,On ťa požehnaj!požehnaním nebies zhora,požehnaním prahlbiny,ktorá leží dolu,požehnaním pŕs a materského lona.
26 "Požehnania tvojho otca prevyšujúpožehnania večných vrchova vzácnosť odvekých výšin;kiež spočinú na hlave Jozefoveja na temeni vznešeného medzi bratmi."
27 Benjamín, dravý vlk,za rána požiera korisťa večer rozdeľuje lup.
28 Títo všetci sú dvanástimi kmeňmi Izraela a toto im hovoril ich otec, keď ich žehnal. Každého požehnal osobitným požehnaním.
29 "Potom im dal príkaz a povedal: Budem pripojený k svojmu ľudu; pochovajte ma k mojim otcom do jaskyne, ktorá je na poli Chetejca Efróna,"
30 do jaskyne na poli Machpéla oproti Mamré v Kanaáne, ktorú Abrahám aj s poľom kúpil od Chetejca Efróna na dedičné pohrebisko.
31 "Tam pochovali Abraháma i jeho ženu Sáru, tam pochovali aj Izáka a jeho ženu Rebeku, tam som pochoval aj Leu;"
32 pole s jaskyňou kúpili od Chetejcov.
33 "Keď Jákob ukončil príkazy svojim synom, vyložil si nohy na posteľ a skonal; nato bol pripojený k svojmu ľudu."