34 "Keď Ézav počul slová svojho otca, nahlas a trpko vykríkol; svojmu otcovi povedal: Požehnaj i mňa, otče môj."
35 Ten však odpovedal: Tvoj brat prišiel podvodne a uchvátil ti požehnanie.
36 Nato Ézav povedal: Či nemá právom meno Jákob, veď ma už dva razy podviedol: Vzal mi prvorodenstvo, a teraz, hľa, uchvátil mi po žehnanie. A dodal: Pre mňa si nezachoval požehnanie?
37 Izák odpovedal Ézavovi: Hľa, pánom som ho ustanovil nad tebou, a všetkých jeho bratov som mu dal za sluhov, obilím i muštom som ho zaopatril. Čože môžem urobiť pre teba, syn môj?
38 A Ézav povedal otcovi: Či máš len jedno požehnanie, otče? I mňa požehnaj, otče môj! Nato Ézav hlasite zaplakal.
39 Tu odpovedal otec Izák:Ajhľa, bez žírnych stráníbude tvoje obydliea bez nebeskej rosy zhora.
40 Budeš sa živiť svojím mečom,slúžiť však budeš svojmu bratovi,No keď sa vzpružíš,odhodíš jeho jarmo zo svojej šije.