7 "On im však povedal: Veď je ešte ďaleko do konca dňa, nie je čas zháňať stáda; napojte ovce a choďte ich pásť!"
8 Nato mu odpovedali: Nemôžeme, kým nebudú pozháňané všetky stáda. Potom sa kameň sponad otvoru studne odvalí a napojíme ovce.
9 "Keď sa s nimi ešte zhováral, prišla Ráchel s ovcami svojho otca; ona ich totiž pásavala."
10 Keď Jákob uzrel Ráchel, dcéru matkinho brata Lábána, a ovce Lábána, brata svojej matky, pristúpil, odvalil kameň sponad otvoru studne a napojil ovce matkinho brata Lábána.
11 Jákob pobozkal Ráchel a nahlas zaplakal.
12 Potom Jákob oznámil Ráchel, že je príbuzným jej otca a Rebekiným synom. Ona odbehla a oznámila to svojmu otcovi.
13 Keď Lábán počul správu o Jákobovi, synovi svojej sestry, vybehol mu naproti, objal ho, pobozkal a voviedol do svojho domu. On vyrozprával Lábánovi všetko, čo sa stalo.