9 "Vtedy Ézav povedal: Mám ja dosť, brat môj; čo je tvoje, nech ostane tvoje."
10 Jákob však povedal: Nieže tak! Ak som našiel milosť v tvojich očiach, prijmi odo mňa tento dar, lebo keď som sa díval na tvoju tvár, akoby som bol videl Božiu tvár, taký si bol ku mne láskavý.
11 Prijmi teda môj dar ako pozdrav, ktorý som ti priniesol, veď Boh ma milostivo obdaril tak, že mám všetko. I naliehal naň, až to prijal.
12 "Potom povedal Ézav: Poberme sa, poďme; ja pôjdem pred tebou."
13 "On mu však odpovedal: Môj pán vie, že deti sú ešte útle, a mám na starosti pridájajúce ovce i kravy; ak ich čo len jeden deň budem príliš hnať, odhynie celé stádo."
14 Nech len môj pán ide pred svojím sluhom, ja pôjdem pomaly, ako bude vládať dobytok, čo je predo mnou, a ako budú stačiť deti, až kým neprídem k svojmu pánovi do Séíru.
15 Nato povedal Ézav: Tak teda z ľudu, ktorý je so mnou, ti niekoľkých ponechám. Ale on odvetil: Načo to? Len nech nájdem milosť v očiach svojho pána.