16 Preto odkázali Jozefovi: Tvoj otec pred svojou smrťou prikázal:
17 Takto povedzte Jozefovi: Ach, odpusť, prosím, svojim bratom ich priestupok a ich hriech, že ti ublížili. Odpusť teraz, prosíme, svojim bratom ich priestupok a ich hriech, že ti ublížili. Odpusť teraz, prosíme, previnenie služobníkom Boha tvojho otca. Jozef plakal, keď mu to hovorili.
18 Potom jeho bratia pristúpili, padli pred ním a povedali: Hľa, sme tvojimi sluhami.
19 Ale Jozef im odpovedal: Nebojte sa! Či ja tu stojím namiesto Boha?
20 Vy ste, pravda, zamýšľali proti mne zlé, ale Boh to obrátil na dobré, aby tak učinil, čo je dnes zjavné: totiž, aby mnohých ľudí zachoval nažive.
21 Teraz sa však nebojte, ja budem živiť vás aj vaše deti. Tak ich potešoval a vľúdne hovoril s nimi.
22 "Tak ostal Jozef bývať v Egypte, on i dom jeho otca; Jozef žil 110 rokov."