1 Raz bude Izraelcovako morského piesku,ktorý sa nedá zmerať ani spočítať.A miesto toho, ako ich volali:Vy nie ste môj ľud,dajú im meno:Synovia živého Boha.
2 Potom sa zhromaždiaJúdejci s Izraelcami,ustanovia si jednu hlavua vyjdú z krajiny,lebo veľký bude deň Jezreela.
3 Oslovte svojich bratov: Ľud môja svoje sestry: Omilostená.
4 Obviňujte si matku,obviňujte,lebo nie mi je ženoua ja nie som jej mužom.Nech si odstráni z tváreznámky svojho smilstvaa zo svojich ňadierznaky cudzoložstva.
5 "Ináč vyzlečiem ju donaha,postavím ju,aká bola v deň svojho narodenia;spravím ju podobnou púšti,urobím ju podobnouvyprahnutej krajinea umorím ju smädom."
6 Nezľutujem sa ani nad jej synmi,lebo sú deťmi smilstva.
7 Lebo ich matka smilnila,hanebne si počínala tá,čo ich počala,veď hovorievala:Zájdem si za svojimi milencami,ktorí mi dávajú chlieb a vodu,vlnu a ľan, olej a nápoje.
8 "Preto jej zatarasím cestu tŕnima zastaviam múrom,aby nenašla svoje chodníky;"
9 "keď sa bude zháňaťza svojimi milencami,nedobehne ich,a keď ich bude hľadať, nenájde ich;potom si povie:Pôjdem a vrátim saku svojmu prvému mužovi,lebo vtedy mi bolo lepšie ako teraz."
10 Ona totiž nepoznala,že som jej dával obilie, mušt i oleja obsýpal ju striebrom a zlatom,čo venovala Baalovi.
11 "Preto si vezmem späť svoje obilie,keď príde jeho čas,i svoj mušt, keď príde jeho doba;poberiem svoju vlnu i svoj ľan,ktorý mal zakrývať jej nahotu."
12 Teraz odhalím jej hanbupred očami jej milencov,a nik ju nevytrhne z mojej ruky.
13 Urobím koniec všetkej jej radosti,jej sviatkom, novmesiacoma dňom odpočinkui všetkým slávnostiam.
14 Spustoším jej vinič i figovníky,o ktorých hovorí:Ony sú mojou mzdou,ktorú mi dali moji milenci.Ale ja ich zmením na lesa poľná zver ich poobžiera.
15 Potrestám ju pre dni baalov,keď im kadievala,zdobila sa svojím prsteňoma šperkom,a tak chodila za svojimi milencami,ale na mňa zabudla- znie výrok Hospodinov.
16 "Preto, hľa, vyvábim jua zavediem na púšť;budem sa o ňu uchádzať."
17 Tam jej dám jej vinicea údolie Áchor spravímbránou nádeje.Tam potom bude povoľnáako v dňoch svojej mladosti,ako keď vychádzala z Egypta.
18 V ten deň- znie výrok Hospodinov -budeš ma volať: Muž môj,a nebudeš ma už volať: Baal môj.
19 Odstránim z jej úst mená baalova na ich mená si už nespomenú.
20 "V ten deň uzavriem pre nich zmluvus poľnou zverinou,s nebeským vtáctvoma s plazmi;zničím luk, meč i vojnu v krajinea dám im líhať v bezpečí."
21 "Zasnúbim si ťa na večnosť,zasnúbim si ťa spravodlivosťoua právom,láskou a milosrdenstvom;"
22 zasnúbim si ťa vernosťou,a ty budeš poznať Hospodina.
23 V ten deň vypočujem- znie výrok Hospodinov -nebesá vypočujema ony vypočujú zem.
24 A zem vypočuje obilie, mušt a oleja ony vypočujú Jezreela.
25 "Zasejem si ho v krajine,omilostím Lóruchámu;Lóammímu poviem:Ľud môj si ty,a on povie: Bože môj!"