1 "Počujte to, kňazi,a pozorujte, vy z domu Izraela;vy z domu kráľovského, načúvajte!Lebo vy ste strážcami práva.Pretože ste boli osídlom pre Micpu,rozprestretou sieťou na Tábore"
2 a jamou, ktorú v Šittíme vykopali.Ale ja ich všetkých pokarhám.
3 Ja poznám Efrajima,a Izrael nie je skrytý predo mnou.Pretože si učil smilniť, Efrajim,Izrael sa poškvrnil.
4 "Ich skutky im nedovoľujúvrátiť sa k svojmu Bohu;lebo duch smilstva je v nicha Hospodina nepoznávajú."
5 Pýcha Izraela svedčí proti nemu,Izrael aj Efrajim sa potknúna vlastnej vine.Potkne sa s nimi aj Júda.
6 "S ovcami svojimi a dobytkompôjdu hľadať Hospodina,ale Ho nenájdu;On im však unikol."
7 Spreneverili sa Hospodinovi,zrodili cudzích synov.Teraz zhubca strávi ich polia.
8 Zatrúbte rohom v Gibeia na trúbe v Ráme,kričte na poplach v Bét-Ávene,vystrašte Benjamín!
9 Efrajim bude púšťou v deň trestu.Medzi kmeňmi Izraela zvestujemto, čo je isté.
10 "Kniežatá judské súako tí, čo prekladajú medzníky;vylejem na nich svoju prchkosťako vodu."
11 Efrajim trpí útlak,právo je pošliapané,lebo sa mu páčilochodiť za márnosťou.
12 Ja som ako moľ pre Efrajim,ako črvotoč pre dom Júdov.
13 Keď Efrajim zbadal svoju nemoca Júda svoj vred,Efrajim išiel do Asýrska,obrátil sa na veľkráľa,ale ten vás nemôže uzdraviť,on neodstráni váš vred.
14 "Lebo ja som ako lev pre Efrajima ako levíča pre dom Júdu;ja, ja roztrhám a odídem,odnesiem, a nikto nezachráni."
15 Odídem, vrátim sa na svoje miesto,dokiaľ neuznajú svoju vinu,dokiaľ nebudú hľadať moju tvára vo svojej tiesninebudú ma túžobne hľadať hovoriac: