1 Neteš sa, Izrael, ako národy,lebo si smilne odpadolod svojho Boha,miloval si mzdu za smilstvona každom obilnom humne.
2 Nebude ich živiť humno ani lis,mušt ich oklame.
3 Nebudú prebývaťv krajine Hospodinovej,Efrajim sa vráti do Egypta,nečisté jesť budú v Asýrsku.
4 Nebudú obetovať Hospodinoviúliatbu vína,nebudú Mu príjemné ich obete.Ich chlieb bude chlebom smútku.Nečistí budú všetci, čo ho jedia,lebo svoj chlieb budú maťlen pre seba,do domu Hospodinovhosa nedostane.
5 Čo spravíte v deň slávnosti,v deň sviatku Hospodinovho?
6 "Lebo, hľa, pôjdu do Asýrie,Egypt ich zhromaždí,Memfis ich pochová;ich vzácne striebroprerastie žihľavaa tŕnie bude v ich stanoch."
7 "Nadišli dni navštívenia,nadišli dni odplaty;Izrael to skúsi.Blázon je prorok,šialený je muž ducha- pre tvoju vinu,pre tvoju veľkú neznášanlivosť."
8 "Efrajim striehne na prorokov,ľud môjho Boha.Osídlo vtáčnikaje na všetkých jeho cestách;neznášanlivosť v dome jeho Boha."
9 "Hlboko sa ponorili do skazyako za dní v Gibei;rozpomenie sa na ich vinu,potrestá ich hriech."
10 "Ako hrozno na púštinašiel som Izrael;sťa prvé ovocie na mladom figovníkuvidel som jeho otcov.Ale oni šli do Baal-Peórua zasvätili sa hanebnej modle.Stali sa ohavnosťouako aj predmet ich lásky."
11 "Sláva Efrajima odletí ako vták;nebude pôrodu, ani tehotenstva,ani počatia."
12 "A keď aj vychovajú svojich synov,urobím ich bezdetnými;aby už nebolo ľudí.Naozaj beda im,keď ja odstúpim od nich."
13 Efrajim, ako som videl,vystavil svojich synov za lovnú zver.Preto Efrajim musí vyviesťsvojich synov pred vraha.
14 Daj im, Hospodine!Čo im chceš dať?Daj im neplodné lonoa vysušené prsia.
15 Všetko ich zlo je v Gilgále,však som ich tam znenávidel.Pre ich zlé skutky vyženiem ichzo svojho domu.Už ich nebudem milovať.Všetky ich kniežatá sú vzbúrenci.
16 Efrajim je zasiahnutý,jeho koreň vysychá,neprinesie ovocie.Aj keď budú rodiť,usmrtím miláčikovich materského lona.
17 Môj Boh ich zavrhne,lebo Ho neposlúchali,a blúdiť budú medzi národmi.