1 Gileádovec Jefte bol udatným hrdinom. Bol synom neviestky. Jefteho otcom bol Gileád.
2 Gileádovi aj jeho manželka porodila synov. Keď synovia manželky dorástli, vyhnali Jefteho a povedali mu: Nebudeš dediť v dome nášho otca, lebo si synom inej ženy.
3 Jefte utiekol pred svojimi bratmi a býval v krajine Tób. Tam sa pridružili k Jeftemu naničhodníci, ktorí s ním vychádzali do boja.
4 Po istom čase začali Ammónci vojnu proti Izraelu.
5 Keď Ammónci bojovali proti Izraelu, vybrali sa starší Gileádu pre Jefteho do krajiny Tób.
6 A povedali Jeftemu: Poď a buď nám vodcom, budeme totiž bojovať proti Ammóncom.
7 Ale Jefte odpovedal gileádskym starším: Veď ma nenávidíte a vyhnali ste ma z domu môjho otca! Prečo prichádzate teraz ku mne, keď ste v tiesni?
8 "Gileádski starší odpovedali Jeftemu: Práve preto sme sa zase vrátili k tebe; keď pôjdeš s nami a budeš bojovať proti Ammóncom, budeš nám, všetkým obyvateľom Gileádu, veliteľom."
9 Jefte odpovedal gileádskym starším: Keď ma privediete naspäť, aby som bojoval s Ammóncami, a keď mi ich Hospodin vydá, budem vaším vodcom.
10 Gileádski starší povedali Jeftemu: Nech Hospodin bude svedkom medzi nami, ak nebudeme konať podľa tvojho slova.
11 Jefte išiel s gileádskymi staršími a ľud ho urobil svojím vodcom a veliteľom. Jefte predložil všetky svoje prosby pred Hospodina v Micpe.
12 Jefte poslal poslov k ammónskemu kráľovi a odkázal mu: Čo my máme medzi sebou, že si prišiel ku mne napadnúť moju krajinu?
13 Kráľ Ammóncov odpovedal Jefteho poslom: Izrael zabral moju krajinu, keď vychádzal z Egypta, od Arnónu až po Jabbok a po Jordán. Teraz mi to dobrovoľne vráť.
14 Jefte poslal znovu poslov k ammónskemu kráľovi
15 a odkázal mu: Takto hovorí Jefte: Izrael neodňal Moábcom a Ammóncom ich krajinu,
16 ale keď Izrael vyšiel z Egypta a šiel púšťou po Červené more a prišiel do Kádeša,
17 Izrael poslal poslov k edómskemu kráľovi a odkázal mu: Chcel by som prejsť cez tvoju krajinu. Ale kráľ Edómu ho nevypočul. Aj k moábskemu kráľovi poslal poslov, ale ani ten nesúhlasil. Preto Izrael zostal v Kádeši.
18 Potom putoval púšťou a obišiel Edóm a Moáb. Tak prišli do krajiny východne od Moábska a utáborili sa za Arnónom, ale nevstúpili na moábske územie, lebo Arnón je hranicou Moábu.
19 Tu Izrael poslal poslov amorejskému kráľovi Síchónovi, kráľovi Chešbónu, a odkázal mu: Chcel by som prejsť tvojou krajinou až po moje miesto.
20 "Ale Síchón neveril Izraelu, že len prejde cez jeho územie; zhromaždil celý svoj ľud, utáboril sa v Jahace a bojoval proti Izraelu."
21 Hospodin, Boh Izraela, dal Síchóna a všetok jeho ľud Izraelu do rúk, Izrael ho porazil a zabral celú krajinu Amorejcov, ktorí tam bývali.
22 Zabrali celé územie Amorejcov od Arnónu až po Jabbok a od púšte až po Jordán.
23 Takto vyhnal Hospodin, Boh Izraela, Amorejcov spred tváre svojho izraelského ľudu - a ty, ty ho chceš vyhnať?
24 Veď čo ti dá do vlastníctva tvoj boh Kemóš, to bude tvojím vlastníctvom, a čokoľvek Hospodin, náš Boh, dá nám do vlastníctva, to bude naším vlastníctvom.
25 Si ty azda lepší ako moábsky kráľ Bálák, syn Cippórov? Či on viedol spor s Izraelom, alebo sa pustil s ním do vojny?
26 Prečo ste im ich neodňali vtedy, keď Izrael býval tristo rokov v Chešbóne a v jeho osadách, v Aróére a jeho osadách a vo všetkých mestách po oboch brehoch Arnónu?
27 Ja som sa neprehrešil proti tebe, ale ty mi robíš zle, keď vedieš vojnu proti mne. Nech Hospodin, Sudca, súdi dnes medzi Izraelcami a Ammóncami.
28 Ale kráľ Ammóncov nedal nič na slová, ktoré mu predložil.
29 Duch Hospodinov zostúpil na Jefteho, a ten prešiel Gileádom a Menaššem, potom prešiel do gileádskej Micpy a z gileádskej Micpy tiahol proti Ammóncom.
30 Jefte dal Hospodinovi tento sľub: Ak mi vydáš Ammóncov do rúk,
31 ktokoľvek mi vyjde zo dverí môjho domu v ústrety, keď sa v pokoji vrátim domov od Ammóncov, bude patriť Hospodinovi, a ja mu ho dám ako spaľovanú obeť.
32 Potom tiahol Jefte do vojny proti Ammóncom a Hospodin mu ich dal do rúk.
33 Spôsobil im veľmi ťažkú porážku, od Aróéru až po kraj Minnít - dvadsať miest - a až po Ábel-Kerámím. Tak boli pokorení Ammónci pred Izraelcami.
34 "Potom Jefte prišiel do Micpy k svojmu domu; a hľa, práve mu vyšla jeho dcéra v ústrety s bubnami a tancujúc. Bolo to jeho jediné dieťa; okrem nej nemal ani syna ani dcéru."
35 Keď ju uvidel, roztrhol si rúcho a povedal: Ach, dcéra moja! Hlboko si ma pokorila! Ty si sa musela stať príčinou môjho zármutku.
36 Ona mu odvetila: Otče môj, keď si dal slovo Hospodinovi, urob so mnou, ako si sľúbil, keďže Hospodin ti doprial vypomstiť sa na tvojich nepriateľoch Ammóncoch.
37 "Potom povedala svojmu otcovi: Dopraj mi ešte toto: Ušetri ma ešte dva mesiace; nech odídem do hôr a oplačem svoje panenstvo, ja i moje priateľky."
38 On jej povedal: Choď! a prepustil ju na dva mesiace. Odišla so svojimi priateľkami a v horách oplakávala svoje panenstvo.
39 Po dvoch mesiacoch sa vrátila k otcovi a on jej splnil svoj sľub. Ona však muža nepoznala. Tak sa stalo zvykom v Izraeli:
40 Z roka na rok vychádzajú dcéry izraelské, aby štyri dni v roku žalostili nad dcérou Gileádovca Jefteho.