1 Na Efrajimskom pohorí bol muž menom Mícha.
2 "Ten povedal svojej matke: Tisícsto šekelov striebra, ktoré ti vzali - o ktorých si vyslovila kliatbu, aj predo mnou si ju vyslovila - to striebro je u mňa; ja som ho vzal. Matka mu odpovedala: Hospodinom buď požehnaný, môj syn."
3 Keď vrátil matke tisícsto šekelov striebra, matka povedala: Zasväcujem toto striebro Hospodinovi z vlastnej ruky v prospech svojho syna, aby spravili z toho rezbu a zliatinu.
4 "Keď vrátil striebro matke, jeho matka vzala dvesto šekelov striebra a dala zlatníkovi, ktorý z nich urobil rezbu a zliatinu; tá bola potom v dome Míchovom."
5 Tento muž, Mícha, mal domácu svätyňu, preto zhotovil efód a teráfím a jedného zo svojich synov ustanovil za kňaza.
6 "V tom čase nebolo kráľa v Izraeli; každý robil, čo uznal za správne."
7 "Bol istý mládenec z judského Betlehema, z čeľade Júdovej; bol to Lévíjec, ktorý sa tam zdržoval ako cudzinec."
8 Ten muž odišiel z mesta, z judského Betlehema, aby sa ako cudzinec usadil na vhodnom mieste. Ako cestoval, prišiel na Efrajimské pohorie k Míchovmu domu.
9 Mícha sa ho opýtal: Odkiaľ prichádzaš? Odpovedal: Som Lévíjec z judského Betlehema a idem sa usadiť ako cudzinec na vhodnom mieste.
10 Mícha mu povedal: Zostaň bývať u mňa a buď mi otcom a kňazom. Dám ti ročne desať šekelov striebra, ďalej ošatenie i tvoju stravu. Keď doliehal na Lévíjca,
11 ten sa rozhodol zostať u tohto muža. Mládenec mu bol ako jeden z jeho synov.
12 Mícha ustanovil Lévíjca, a tak sa mládenec stal jeho kňazom a zostal v Míchovom dome.
13 Mícha si myslel: Teraz viem, že Hospodin bude dobre nakladať so mnou, lebo Lévíjec sa stal mojím kňazom.