1 V tom čase, keď ešte nebolo kráľa v Izraeli, istý Lévíjec sa zdržoval ako cudzinec na krajnom svahu Efrajimského pohoria. Tam si vzal vedľajšiu ženu z judského Betlehema.
2 Jeho vedľajšia žena sa však na neho nahnevala, odišla od neho do domu svojho otca do judského Betlehema. Pobudla tam asi štyri mesiace.
3 Potom sa jej manžel vybral a šiel za ňou, aby jej do duše prehovoril a priviedol ju späť. Mal so sebou sluhu a dva osly. Keď prišiel do domu jej otca, otec dievčaťa ho zbadal a s radosťou mu bežal oproti.
4 "Jeho tesť, otec dievčaťa, ho zdržal a on zostal u neho tri dni; jedli a pili aj nocovali tam."
5 Na štvrtý deň včasráno vyberal sa na cestu. Ale otec dievčaťa povedal svojmu zaťovi: Posilni sa najprv kúskom chleba, potom môžete odísť.
6 Zostali a obidvaja spolu jedli a pili. Potom povedal otec dievčaťa mužovi: Nech sa ti páči, zostaň cez noc a cíť sa dobre!
7 Ale muž sa chystal odísť. Jeho tesť však naliehal na neho, takže prenocoval tam.
8 Na piaty deň včasráno sa vyberal na cestu. Otec dievčaťa povedal: Posilni sa a zdrž sa, kým sa deň nenachýli. Obidvaja zasa jedli.
9 "Nato sa zdvihol ten muž, aby sa vydal na cestu i so svojou vedľajšou ženou a so sluhom, ale jeho tesť, otec dievčaťa, mu povedal: Hľa, deň sa nachýlil k večeru; prenocuj tu cez noc a cíť sa dobre! Zajtra včasráno vstanete, vtedy odídeš do svojho stanu."
10 "No muž nechcel zostať cez noc, ale vydal sa na cestu a prišiel pred Jebús, to je Jeruzalem; mal so sebou dva osedlané osly, svoju vedľajšiu ženu a sluhu."
11 Keď boli pri Jebúse, deň už veľmi pokročil. Tu povedal sluha svojmu pánovi: Poď, uchýľme sa do mesta Jebúsejcov a prenocujme tam.
12 Ale pán mu povedal: Neuchyľujme sa do mesta cudzincov, ktorí nepatria k Izraelcom, ale pôjdeme ďalej až do Gibey.
13 Potom povedal svojmu sluhovi: Nože, zájdime do niektorej osady a prenocujme v Gibei alebo v Ráme.
14 Tak išli ďalej svojou cestou a blízko Gibey, ktorá patrí k Benjamínovi, im zapadlo slnko.
15 I uchýlili sa, aby prenocovali v Gibei. Keď tam došiel, zostal na námestí mesta, ale nebolo nikoho, kto by ich prijal do domu na nocľah.
16 "A hľa, podvečer prichádzal akýsi starec z práce na poli. Muž pochádzal z Efrajimského pohoria a býval ako cudzinec v Gibei; obyvatelia toho miesta boli Benjamínci."
17 Keď starec pozdvihol oči a videl pútnika na mestskom námestí, opýtal sa: Kam chceš ísť a odkiaľ prichádzaš?
18 "Odpovedal mu: Prechádzame z judského Betlehema na krajný svah Efrajimského pohoria; odtiaľ pochádzam. Išiel som do judského Betlehema, a teraz som na ceste domov; ale nikto ma nechce prijať do domu."
19 "Mám aj slamu a krm pre naše osly, a chlieb i víno pre seba i pre svoju slúžku i pre sluhu, ktorý je s tvojím služobníkom; nič mi nechýba."
20 "Starec povedal: Pokoj s tebou! Čokoľvek potrebuješ, bude na mojej starosti; na námestí nemôžeš nocovať."
21 "S tým ho voviedol do svojho domu, namiešal krm oslom; keď si umyli nohy, najedli sa i napili."
22 Keď sa dobre cítili, mužovia mesta, naničhodníci, obkľúčili dom, búchali na dvere a kričali na starca, majiteľa domu: Vyveď muža, ktorý prišiel do tvojho domu, aby sme ho poznali.
23 Muž, majiteľ domu k nim vyšiel, a povedal im: Nie tak, bratia moji. Nepáchajte zločin! Keďže tento muž prišiel do môjho domu, nesmiete spáchať takúto nehanebnosť!
24 Hľa, moja dcéra-panna a jeho vedľajšia žena, vyvediem vám ich, tie môžete zneuctiť a robiť s nimi, čo sa vám páči, ale na tomto mužovi sa nesmiete dopustiť takej nehanebnosti.
25 Ale oní ľudia ho nechceli počúvať. Vtedy ten muž vzal svoju vedľajšiu ženu, vyviedol im ju na ulicu, a oni ju poznali, a celú noc až do rána ukájali svoje chúťky na nej. Prepustili ju až pri východe rannej zory.
26 Keď sa rozbrieždilo, žena sa vrátila, padla pred vchodom do mužovho domu, v ktorom bol jej pán, a zostala tam ležať až do bieleho rána.
27 "Keď jej pán ráno vstal, otvoril dvere domu a vykročil, aby sa vydal na cestu; ajhľa, jeho vedľajšia žena ležala pri vchode domu s rukami na prahu."
28 Povedal jej: Vstaň, poďme! Ale nikto neodpovedal. Potom ju muž naložil na osla, pobral sa a odišiel domov.
29 Keď prišiel domov, vzal nôž, chytil svoju vedľajšiu ženu a rozsekal ju časť po časti na dvanásť kusov a rozposlal ich do všetkých krajov Izraela.
30 Každý, kto to videl, hovoril: Také niečo sa ešte nestalo, ani to nebolo vídať od času, čo Izraelci vyšli z Egypta, až do dnešného dňa. Porozmýšľajte o tom, poraďte sa a dohodnite.