22 Keď sa dobre cítili, mužovia mesta, naničhodníci, obkľúčili dom, búchali na dvere a kričali na starca, majiteľa domu: Vyveď muža, ktorý prišiel do tvojho domu, aby sme ho poznali.
23 Muž, majiteľ domu k nim vyšiel, a povedal im: Nie tak, bratia moji. Nepáchajte zločin! Keďže tento muž prišiel do môjho domu, nesmiete spáchať takúto nehanebnosť!
24 Hľa, moja dcéra-panna a jeho vedľajšia žena, vyvediem vám ich, tie môžete zneuctiť a robiť s nimi, čo sa vám páči, ale na tomto mužovi sa nesmiete dopustiť takej nehanebnosti.
25 Ale oní ľudia ho nechceli počúvať. Vtedy ten muž vzal svoju vedľajšiu ženu, vyviedol im ju na ulicu, a oni ju poznali, a celú noc až do rána ukájali svoje chúťky na nej. Prepustili ju až pri východe rannej zory.
26 Keď sa rozbrieždilo, žena sa vrátila, padla pred vchodom do mužovho domu, v ktorom bol jej pán, a zostala tam ležať až do bieleho rána.
27 "Keď jej pán ráno vstal, otvoril dvere domu a vykročil, aby sa vydal na cestu; ajhľa, jeho vedľajšia žena ležala pri vchode domu s rukami na prahu."
28 Povedal jej: Vstaň, poďme! Ale nikto neodpovedal. Potom ju muž naložil na osla, pobral sa a odišiel domov.