1 V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori.
2 Okolo neho sa zhromaždili také veľké zástupy, že musel nastúpiť na loď a sadnúť si, kým celý zástup stál na brehu.
3 Hovoril im veľa v podobenstvách: Hľa, rozsievač vyšiel siať.
4 Keď sial, niektoré zrná padli na kraj cesty. Prileteli vtáky a pozobali ich.
5 Druhé padli na skalnatú pôdu, kde nemali dostatok zeme. Tie vzišli rýchlo, lebo neboli hlboko v zemi,
6 no potom, keď vyšlo slnko, obilie zahorelo, a pretože nemalo koreň, vyschlo.
7 Iné zrná padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich.
8 Niektoré zrná padli do dobrej pôdy a priniesli úrodu: jedny stonásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a ďalšie tridsaťnásobnú.
9 Kto má uši, nech počúva!
10 Učeníci pristúpili k Ježišovi a opýtali sa ho: Prečo im hovoríš v podobenstvách?
11 On odpovedal: Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané.
12 Lebo kto má, tomu sa pridá a bude mať nadbytok. Kto však nemá, tomu vezmú aj to, čo má.
13 V podobenstvách im hovorím preto, že pozerajú, ale nevidia, počúvajú, ale nepočujú a ani nechápu.
14 Plní sa na nich Izaiášovo proroctvo: Budete počúvať a počúvať, ale nebudete rozumieť, budete hľadieť a hľadieť, ale nebudete vidieť.
15 Tomuto ľudu otupelo srdce: ušami ťažko počujú a oči si zažmúrili, aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom neporozumeli a neobrátili sa — aby som ich neuzdravil.
16 Ale vaše oči sú blahoslavené, že vidia, a vaše uši, že počujú.
17 Amen, hovorím vám, že mnohí proroci a spravodliví túžili vidieť, čo vy vidíte, a nevideli, a počuť, čo vy počujete, a nepočuli.
18 Vy teda počúvajte podobenstvo o rozsievačovi:
19 Ku každému, kto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí to, čo mu bolo zasiate do srdca. U toho človeka bolo zrno zasiate na kraj cesty.
20 Na skalnatú pôdu bolo zrno zasiate u toho, kto počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma,
21 no nemá koreň, a tak je len chvíľkový. Keď nastane súženie alebo prenasledovanie pre slovo, hneď odpadne.
22 Do tŕnia bolo zrno zasiate u toho, kto slovo počúva, ale denné starosti a omámenie bohatstvom udusia slovo, takže ostane bez úrody.
23 Do dobrej pôdy bolo zrno zasiate u toho, kto počúva slovo a chápe ho. Ten potom prináša úrodu: jeden stonásobnú, druhý šesťdesiatnásobnú a tretí tridsaťnásobnú.
24 Predniesol im iné podobenstvo: Nebeské kráľovstvo je podobné človeku, ktorý na svojom poli zasial dobré semeno.
25 Kým však ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, nasial kúkoľ medzi pšenicu a odišiel.
26 Keď vyrástlo steblo a vyháňalo do klasu, ukázal sa aj kúkoľ.
27 Sluhovia prišli k hospodárovi a povedali mu: Pane, či si na svoje pole nezasial dobré semeno? Kde sa potom vzal kúkoľ?
28 On im odpovedal: To urobil nepriateľ. Sluhovia sa ho spýtali: Chceš, aby sme išli a vyzbierali ho?
29 On však odpovedal: Nie! Aby ste pri zbieraní kúkoľa nevytrhali súčasne aj pšenicu.
30 Nechajte oboje rásť spolu až do žatvy. V čase žatvy poviem žencom: Vyzbierajte najprv kúkoľ a zviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zvezte do mojej stodoly.
31 Ježiš im rozpovedal aj iné podobenstvo: Nebeské kráľovstvo je podobné horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial na svojom poli.
32 Hoci je zo všetkých semienok najmenšie, keď vyrastie, je väčšie ako všetky byliny a stáva sa z neho strom, takže prilietajú nebeské vtáky a hniezdia v jeho konároch.
33 Povedal im ďalšie podobenstvo: Nebeské kráľovstvo je podobné kvasu, ktorý vzala žena a zamiesila do troch meríc múky, takže všetko nakyslo.
34 Toto všetko hovoril Ježiš zástupom v podobenstvách. Bez podobenstiev im nehovoril nič,
35 aby sa splnilo, čo bolo povedané ústami proroka: Otvorím svoje ústa v podobenstvách, vyrozprávam, čo bolo skryté od založenia sveta.
36 Vtedy rozpustil zástupy a vošiel do domu. Tam prišli za ním jeho učeníci a prosili ho: Vysvetli nám podobenstvo o kúkoli na poli.
37 On im odpovedal: Ten, kto seje dobré semeno, je Syn človeka
38 a pole je svet. Dobré semeno sú synovia kráľovstva, kúkoľ sú synovia Zlého,
39 nepriateľ, čo ho nasial, je diabol, žatva je koniec sveta a ženci sú anjeli.
40 Ako teda zbierajú kúkoľ a pália v ohni, tak bude na konci sveta.
41 Syn človeka pošle svojich anjelov, a tí vyzbierajú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia i tých, čo páchajú neprávosť,
42 a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami.
43 Vtedy spravodliví zažiaria ako slnko v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši, nech počuje!
44 Nebeské kráľovstvo je podobné pokladu ukrytému na poli. Keď ho človek našiel, skryl ho, od radosti šiel a predal všetko, čo mal, a kúpil to pole.
45 Nebeské kráľovstvo je ďalej podobné kupcovi, ktorý hľadal krásne perly.
46 Keď objavil jednu drahocennú perlu, odišiel, predal všetko čo mal, a kúpil ju.
47 Nebeské kráľovstvo sa ďalej podobá sieti spustenej do mora, ktorá zachytila ryby každého druhu.
48 Keď sa naplnila, vytiahli ju na breh, sadli si, dobré povyberali do nádob a zlé vyhodili von.
49 Tak to bude aj na konci sveta: Vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých
50 a uvrhnú ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami.
51 Pochopili ste to všetko? Odpovedali mu: Áno.
52 Nato im povedal: Preto každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, je ako hospodár, ktorý vynáša zo svojho skladu nové i staré veci.
53 Keď Ježiš dokončil tieto podobenstvá, odišiel odtiaľ.
54 Prišiel do svojej domoviny a tam učil v synagóge, takže ľudia sa veľmi čudovali a hovorili: Odkiaľ má takúto múdrosť a mocné činy?
55 Nie je to syn tesára? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub, Jozef, Šimon a Júda?
56 A nežijú u nás aj všetky jeho sestry? Odkiaľ to potom všetko má?
57 A pohoršovali sa nad ním. Ježiš im však povedal: Prorok býva zaznávaný iba v domovine a vo vlastnom dome.
58 Pre ich nevieru neurobil tam mnoho divov.