1 Vtedy prišli k Ježišovi farizeji a zákonníci z Jeruzalema a spýtali sa:
2 Prečo tvoji učeníci prestupujú tradíciu starších? Veď si neumývajú ruky, keď idú jesť chlieb!
3 On im odpovedal: A vy prečo prestupujete Božie prikázanie pre svoju tradíciu?
4 Veď Boh povedal: Cti svojhootca aj matku! A: Kto zlorečí otcovi alebo matke, musí zomrieť.
5 Vy však hovoríte: Človek, ktorý by povedal otcovi alebo matke: To, čo by si mal dostať odo mňa, je dar —
6 ten už vraj nemusí ctiť svojho otca. Takto ste zbavili platnosti Božie slovo pre svoju tradíciu.
7 Pokrytci, dobre o vás prorokoval Izaiáš, keď povedal:
8 Tento ľud ma ctí perami, ale jeho srdce je odo mňa ďaleko.
9 Zbytočne ma však uctievajú, lebo ako náuku podávajú ľudské príkazy.
10 Nato zavolal zástup a povedal im: Počujte a pochopte!
11 Človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst, ale čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka.
12 Tu prišli učeníci a povedali mu: Vieš, že sa farizeji pohoršili, keď počuli to slovo?
13 On im odpovedal: Každá rastlina, ktorú nezasadil môj nebeský Otec, bude vykorenená.
14 Nechajte ich! Sú to slepí vodcovia slepých. Ak však slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy.
15 Peter mu nato povedal: Vysvetli nám toto podobenstvo!
16 On odpovedal: Či ste ešte aj vy takí nechápaví?
17 Nerozumiete, že všetko, čo vchádza do úst, príde do žalúdka a vylúči sa do stoky?
18 No to, čo vychádza z úst, pochádza zo srdca a poškvrňuje človeka.
19 Zo srdca totiž pochádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, falošné svedectvá a rúhania.
20 To sú veci, ktoré človeka poškvrňujú, ale jesť neumytými rukami človeka nepoškvrňuje.
21 Odtiaľ sa Ježiš pobral do okolia Týru a Sidonu.
22 Tu vyšla istá kanaánska žena z toho kraja a kričala: Zmiluj sa nado mnou, Pane, Syn Dávidov! Moja dcéra je hrozne posadnutá démonom.
23 On jej však neodpovedal ani slovo. Jeho učeníci prišli a prosili ho: Zbav sa jej, lebo kričí za nami.
24 Odpovedal im: Som poslaný iba k ovciam, ktoré sa stratili z domu Izraela.
25 No ona prišla, klaňala sa mu a hovorila: Pane, pomôž mi!
26 On jej však povedal: Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.
27 No ona povedala: Áno, Pane, veď aj šteňatá sa živia odrobinami, ktoré padajú zo stola ich pánov.
28 Vtedy jej Ježiš povedal: Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako si želáš! A v tú hodinu jej dcéra ozdravela.
29 Keď Ježiš odtiaľ odišiel, prišiel ku Galilejskému moru. Vystúpil na vrch a tam si sadol.
30 Prišli k nemu veľké zástupy, ktoré mali so sebou chromých, mrzákov, slepých, nemých a mnoho iných. Kládli mu ich k nohám a on ich uzdravoval.
31 Ľudia sa čudovali, keď videli, že nemí hovoria, mrzáci sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia. A oslavovali Boha Izraela.
32 Ježiš si zavolal učeníkov a povedal im: Ľúto mi je tohto zástupu. Už tri dni zotrvávajú so mnou a nemajú čo jesť. Hladných ich nechcem poslať domov, aby nepoomdlievali po ceste.
33 Učeníci mu odpovedali: Kde vziať tu na pustatine toľko chleba, aby sme nasýtili taký veľký zástup?
34 Ježiš sa spýtal: Koľko chlebov máte? Odpovedali: Sedem a niekoľko rybičiek.
35 Nato rozkázal zástupom posadať si na zem.
36 Vzal tých sedem chlebov aj ryby, vzdal vďaku, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom.
37 Všetci jedli a nasýtili sa, ba nazbierali ešte plných sedem košov zvyškov.
38 Tých, ktorí jedli, bolo štyritisíc mužov, okrem žien a detí.
39 Potom zástupy rozpustil, nastúpil na loď a prišiel do kraja Magadan.