1 Ježiš im zase hovoril v podobenstvách:
2 Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi.
3 Poslal sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Tí však nechceli prísť.
4 Opäť poslal iných sluhov so slovami: Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok som pozabíjal a všetko je hotové. Poďte na svadbu!
5 Pozvaní však na to nedbali a odišli, jeden na svoje pole, druhý za svojím obchodom.
6 Ostatní pochytali jeho sluhov, zhanobili ich a zabili.
7 Tu sa kráľ rozhneval, poslal svoje vojská, zničil vrahov a ich mesto vypálil.
8 Potom povedal svojim sluhom: Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodní.
9 Choďte teda na rázcestia a koho nájdete, pozvite ho na svadbu.
10 Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých, a svadobná sieň sa naplnila hodovníkmi.
11 Keď kráľ vošiel pozrieť na hodovníkov, videl tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného rúcha.
12 Povedal mu: Priateľ môj, ako si sem vošiel, veď nemáš svadobné rúcho? On onemel.
13 Vtedy kráľ povedal sluhom: Zviažte mu nohy a ruky a vyhoďte ho von do tmy. Tam bude plač a škrípanie zubami.
14 Lebo je veľa povolaných, ale málo vyvolených.
15 Vtedy farizeji odišli a dohodli sa, ako ho podchytia v reči.
16 Poslali k nemu svojich učeníkov a herodiánov so slovami: Učiteľ, vieme, že hovoríš pravdu a pravdivo učíš Božie cesty. Neberieš ohľad na nikoho, lebo sa nepozeráš na osobu človeka.
17 Povedz nám teda, čo si myslíš: Je dovolené platiť daň cisárovi, alebo nie?
18 Ježiš spoznal ich zlomyseľnosť a povedal: Čo ma pokúšate, pokrytci?
19 Ukážte mi peniaz, ktorým sa platí daň! — A tak mu priniesli denár.
20 Opýtal sa ich: Čí je tento obraz a nápis?
21 Cisárov, odpovedali mu. Nato im povedal: Odovzdávajte teda cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie!
22 Keď to počuli, začudovali sa, nechali ho a odišli.
23 V ten deň prišli k nemu saduceji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a opýtali sa ho:
24 Učiteľ, Mojžiš povedal: Ak niekto zomrie bez detí, jeho brat si ako najbližší príbuzný vezme jeho ženu a splodí svojmu bratovi potomka.
25 Bolo u nás sedem bratov. Prvý sa oženil a umrel, a pretože nemal potomka, zanechal ženu svojmu bratovi.
26 Podobne aj druhý a tretí, až po siedmeho.
27 Napokon po všetkých zomrela aj žena.
28 Nuž ktorého ženou z tých siedmich bude pri zmŕtvychvstaní? Veď ju mali všetci!
29 Ježiš im však odpovedal: Blúdite, lebo nepoznáte Písma ani Božiu moc.
30 Veď pri zmŕtvychvstaní sa ľudia ani neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi.
31 Či ste nečítali o zmŕtvychvstaní, čo vám povedal Boh:
32 Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jákoba? Veď on nie je Bohom mŕtvych, ale živých.
33 Keď to počuli zástupy, žasli nad jeho učením.
34 Keď farizeji počuli, že umlčal saducejov, zišli sa
35 a jeden z nich, znalec zákona, sa spýtal, aby ho pokúšal:
36 Učiteľ, ktoré je najväčšie prikázanie v zákone?
37 A on mu odpovedal: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou.
38 To je veľké a prvé prikázanie.
39 Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého.
40 Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý zákon i proroci.
41 Keď sa farizeji zišli, opýtal sa ich Ježiš:
42 Čo si myslíte o Kristovi? Čí syn je? Dávidov, odpovedali mu.
43 Povedal im: Ako ho potom Dávid v Duchu nazýva Pánom, keď hovorí:
44 Pán povedal môjmu Pánovi: Sadni si po mojej pravici, kým ti nepoložím nepriateľov pod nohy?
45 Ak ho teda Dávid volá Pánom, ako to, že je jeho synom?
46 A nikto mu nevedel odpovedať ani slovo. Od toho dňa sa ho už nikto viac neodvážil vypytovať.