37 Vzal so sebou Petra i dvoch Zebedejových synov a začal pociťovať zármutok a úzkosť.
38 Vtedy im povedal: Moja duša je smutná až na smrť. Zostaňte tu a bedlite so mnou.
39 Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.
40 Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať. Povedal teda Petrovi: To ste nemohli ani hodinu so mnou bedliť?
41 Bedlite a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé.
42 Odišiel druhý raz a modlil sa: Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho vypiť, nech sa stane tvoja vôľa!
43 Keď sa vrátil, zasa ich našiel spať, lebo sa im oči zatvárali od únavy.