1 Potom som pozrel, a hľa, Baránok stál na vrchu Sion a s ním stoštyridsaťštyritisíc tých, čo mali na čele napísané jeho meno a meno jeho Otca.
2 Počul som zvuk z neba ako zvuk mnohých vôd, ako zvuk veľkého hromu. Zvuk, ktorý som počul, bol ako keď citaristi hrajú na svojich citarách.
3 Spievali novú pieseň pred trónom, pred štyrmi bytosťami a pred staršími. Ale nikto sa nemohol naučiť tú pieseň, iba stoštyridsaťštyritisíc vykúpených zo zeme.
4 To sú tí, čo sa nepoškvrnili so ženami, lebo sú panici. Tí nasledujú Baránka, kamkoľvek ide. Tí boli vykúpení spomedzi ľudí ako prvotina Bohu a Baránkovi.
5 V ich ústach sa nenašla lož; sú bez poškvrny.
6 Potom som videl iného anjela letieť stredom neba: Mal večné evanjelium, aby ho ohlasoval obyvateľom zeme, každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu.
7 Volal mohutným hlasom: Bojte sa Boha a vzdajte mu slávu, lebo prišla hodina jeho súdu. Klaňajte sa tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd.
8 Za ním nasledoval iný, druhý anjel, ktorý volal: Padol, padol ten veľký Babylon, ktorý opájal všetky národy vínom vášne svojho smilstva.
9 Po nich nasledoval iný, tretí anjel, ktorý mohutným hlasom volal: Ak sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a prijme znak na svoje čelo alebo na ruku,
10 aj ten bude piť z vína Božieho hnevu, nezriedeného, naliateho do kalicha jeho hnevu, a bude mučený ohňom a sírou pred svätými anjelmi a pred Baránkom.
11 Dym ich múk vystupuje na veky vekov a nemajú odpočinku vo dne ani v noci tí, ktorí sa klaňajú šelme a jej obrazu, ani ten, kto prijme znak jej mena.
12 V tomto je trpezlivosť svätých, ktorí zachovávajú Božie prikázania a vieru v Ježiša.
13 Potom som počul hlas z neba, ktorý hovoril: Napíš: Blahoslavení sú mŕtvi, ktorí odteraz umierajú v Pánovi. Áno, hovorí Duch, nech si odpočinú od svojich námah, lebo ich skutky idú s nimi.
14 Potom som videl biely oblak a hľa, na oblaku sedel ktosi podobný Synovi človeka. Na hlave mal zlatý veniec a v ruke ostrý kosák.
15 A z chrámu vyšiel iný anjel a volal mohutným hlasom na toho, čo sedel na oblaku: Vrhni svoj kosák a žni, lebo nadišla hodina žatvy a úroda zeme dozrela.
16 A ten, čo sedel na oblaku, hodil svoj kosák na zem a zem bola zožatá.
17 Potom iný anjel vyšiel z chrámu, ktorý je v nebi, a aj ten mal ostrý kosák.
18 Ďalší anjel vyšiel od oltára. Ten mal moc nad ohňom a mohutným hlasom volal na toho, čo mal ostrý kosák: Vrhni svoj ostrý kosák a ober strapce vo vinici zeme, lebo jej hrozná dozreli.
19 Anjel hodil svoj kosák na zem, obral vinicu zeme, a čo obral, vhodil do veľkého lisu Božieho hnevu.
20 Lis šliapali vonku za mestom a z lisu vytiekla krv až po zubadlá koní na tisícšesťsto stadií.