1 Potom som počul mohutný hlas z chrámu, ktorý hovoril siedmim anjelom: Choďte a vylejte na zem sedem čiaš Božieho hnevu.
2 Odišiel prvý anjel a vylial svoju čašu na zem: na ľuďoch, ktorí mali znak šelmy a ktorí sa klaňali jej obrazu, sa povyhadzovali zhubné a zlé vredy.
3 Druhý vylial svoju čašu na more: more sa zmenilo na krv, ktorá vyzerala ako z mŕtveho, a zahynulo všetko, čo žilo v mori.
4 Tretí anjel vylial svoju čašu na rieky a na pramene vôd: zmenili sa na krv.
5 A počul som volať anjela vôd:Spravodlivý si ty, ktorý si a ktorý si bol, Svätý,že si tak rozsúdil,
6 lebo oni prelievali krv svätých a prorokov,dal si im piť krv;zaslúžili si to!
7 A počul som, ako oltár volal:Áno, Pane, Bože všemohúci,pravdivé a spravodlivé sú tvoje súdy.
8 Štvrtý vylial svoju čašu na slnko: a bola mu daná moc páliť ľudí ohňom.
9 Ľudí spaľovala veľká horúčava a oni sa rúhali menu Boha, ktorý má moc nad týmito ranami, no nekajali sa, aby mu vzdali slávu.
10 Piaty vylial svoju čašu na trón šelmy: jej kráľovstvo stemnelo. Od bolesti si hrýzli jazyky
11 a rúhali sa nebeskému Bohu pre svoje bolesti a pre vredy, ale nekajali sa zo svojich skutkov.
12 Šiesty vylial svoju čašu na veľkú rieku Eufrat: jej voda vyschla, aby bola pripravená cesta kráľom od východu slnka.
13 Videl som troch nečistých duchov, ako žaby vychádzať z tlamy draka, ako aj z tlamy šelmy a z úst falošného proroka.
14 To sú duchovia démonov, ktorí robia znamenia. Vychádzajú ku kráľom celého sveta, aby ich zhromaždili do boja vo veľký deň všemohúceho Boha.
15 Hľa, prichádzam ako zlodej. Blahoslavený, kto bdie a chráni si odev, aby nechodil nahý a nevideli jeho hanbu.
16 Zhromaždil ich na mieste, ktoré sa po hebrejsky volá Harmagedón.
17 Siedmy vylial svoju čašu na vzduch. A z chrámu od trónu vyšiel mohutný hlas, ktorý hovoril: Stalo sa!
18 Nasledovali blesky, zvuky, hromy a veľké zemetrasenie, akého nebolo odvtedy, čo je človek na zemi — také veľké bolo zemetrasenie.
19 A veľké mesto sa rozpadlo na tri časti a mestá národov padli. Boh si spomenul na veľký Babylon, aby mu dal kalich vína svojho rozhorčeného hnevu.
20 Všetky ostrovy zmizli a ani vrchov už nebolo.
21 Z neba padali na ľudí veľké krúpy ťažké ako centy. Ľudia sa rúhali Bohu pre ranu krupobitia, lebo táto rana bola veľmi veľká.