1 Zatrúbil piaty anjel: videl som padajúcu hviezdu z neba na zem. Dostala kľúč od studne, ktorá vedie k priepasti.
2 Otvorila studňu priepasti a zo studne vystúpil taký dym akoby z veľkej pece. Od dymu zo studne sa zatmelo slnko aj vzduch.
3 Z dymu vyšli na zem kobylky a dostali moc, akú majú pozemské škorpióny.
4 Dostali rozkaz, aby neškodili tráve na zemi, ani nijakej zeleni, ani nijakému stromu, len ľuďom, ktorí nemajú na čele Božiu pečať.
5 Dostali však príkaz, aby ich nezabíjali, ale aby ich päťmesiacov trápili. Ich trápenie bolo ako trápenie človeka uštipnutého škorpiónom.
6 V tých dňoch budú ľudia hľadať smrť, ale ju nenájdu. Budú si túžobne žiadať umrieť, ale smrť od nich utečie.
7 Kobylky sa podobali koňom pripraveným do boja. Na hlavách mali akoby zlaté vence a ich tváre boli ako tváre ľudí.
8 Vlasy mali podobné ženským vlasom a ich zuby boli sťa zuby levov.
9 Mali akoby železné panciere a zvuk ich krídel bol ako hrmot mnohých konských vozov rútiacich sa do boja.
10 Chvosty mali ako škorpióny a v nich žihadlá, aby nimi päť mesiacov škodili ľuďom.
11 Nad sebou mali kráľa, anjela priepasti, ktorý sa po hebrejsky volá Abaddon a po grécky Apollyón.
12 Prvé beda prešlo. Hľa, po ňom prichádzajú ešte dve ďalšie!
13 Zatrúbil šiesty anjel: zo štyroch rohov zlatého oltára, ktorý je pred Bohom, som počul hlas, ktorý
14 hovoril šiestemu anjelovi, čo mal trúbu: Rozviaž štyroch anjelov spútaných pri veľkej rieke Eufrat!
15 Tu boli rozviazaní štyria anjeli, pripravení na túto hodinu, deň, mesiac a rok, aby pozabíjali tretinu ľudí.
16 A počet jazdeckého vojska bol dvadsaťtisíc myriád. Počul som ich počet.
17 Vo videní som videl kone a jazdcov na nich: mali ohnivé, hyacintové a sírovožlté panciere, hlavy koní boli sťa hlavy levov a z ich tlám vystupoval oheň, dym a síra.
18 Týmito tromi pohromami, ohňom, dymom a sírou, ktoré vystupovali z ich tlám, bola pozabíjaná tretina ľudí.
19 Moc koní je totiž v ich papuliach a chvostoch, lebo ich chvosty sú podobné hadom a hlavy tých hadov zraňujú.
20 No ostatní ľudia, ktorých nezahubili tieto pohromy, sa nekajali z výtvorov svojich rúk a neprestali sa klaňať zlatým, strieborným, medeným, kamenným a dreveným modlám, ktoré nemôžu ani vidieť, ani počuť, ani chodiť.
21 A nekajali sa ani za svoje vraždy, ani za čarovanie, ani za smilstvo, ani za krádeže.