1 Ach, aké opustené je mesto,kedysi hojne zaľudnené!Podobá sa vdove,hoci vynikalo medzi národmi.Kňažná medzi krajinamistala sa poddanou.
2 Nocou stále žalostí,slzy jej kanú po lícach.Nikto z jej milencov ju nepoteší,všetci jej druhovia ju zradilia stali sa jej nepriateľmi.
3 Odišiel Júda do zajatiabiedny a veľmi zotročený,prebýva uprostred pohanova nenachádza miesto odpočinku.Všetci, čo ho prenasledujú,ho zastihli uprostred súžení.
4 Cesty Siona smútia,keď nikto neprichádza na sviatky.Všetky jeho brány sú zničené,kňazi bedákajú,jeho panny sú zarmútené,zostala mu len trpkosť.
5 Jeho utláčatelia vládnu,jeho nepriatelia sú spokojní,lebo Hospodin ho zarmútilpre jeho mnohé vzbury.Jeho zajaté deti kráčalipred utláčateľom.
6 Dcéra Sion stratila všetku svoju krásu,jej kniežatá sú ako jelene,čo nenachádzajú pastvua vysilené unikajú pred prenasledovateľom.
7 Jeruzalem si rozpamätúvav dňoch svojej biedy a blúdeniana všetky svoje vzácnosti,ktoré mal od pradávna.Keď jeho ľud padol do rúk protivníka,nikto mu nepomohol.Protivníci to videlia smiali sa nad jeho skazou.
8 Priveľmi hrešil Jeruzalem,preto sa stal nečistým.Všetci jeho ctitelia ním pohŕdajú,lebo videli jeho nahotu.On sám narieka a odvracia sa.
9 Poškvrna lipne na obrube jeho rúcha,nepamätal na svoj koniec.Napodiv klesol.Niet toho, kto by ho potešil.Pozri, Hospodin, na moju biedu,lebo nepriateľ sa vyvyšuje.
10 Utláčateľ vystrel svoju rukuna všetko, čo mu bolo vzácne.Veď videl pohanov,ako vošli do jeho svätyne,hoci ty si prikázal,že nesmú vojsť do tvojho zhromaždenia.
11 Všetok jeho ľud stená, hľadá chlieb,všetky cennosti ponúka za pokrm,aby si zachoval život.Pozri, Hospodin, všimni si,že som znevážený.
12 Vy všetci, ktorí kráčate cestou,otvorte oči a pozrite,či jestvuje bolesť ako tá moja,ktorá ma zastihla,ktorou ma Hospodin zarmútilv deň svojho planúceho hnevu.
13 Z výšin zoslal oheň,aby prenikol do mojich kostí,mojim nohám rozprestrel sieť,obrátil ma späť,vydal ma pustošeniu,trvalej biede.
14 Ťažké je jarmo mojich priestupkov,ktoré zviazal svojou rukou.Doľahlo na moju šiju,podlomilo moju silu.Pán ma vydal napospas,nemôžem obstáť.
15 Pán zavrhol všetkých mojich silákovv mojej blízkosti.Kvôli mne zvolal slávnostné zhromaždenie,aby vyhubil mojich junákov.Panenskú judskú dcéru pošliapal Pánako vo vínnom lise.
16 Toto oplakávam,moje oči ronia slzy,lebo ďaleko odo mňa je tešiteľ,čo by upokojil moju dušu.Moji synovia sú zdesení,lebo nepriateľ zmocnel.
17 Vystiera Sion svoje ruky,nik ho nepoteší.Hospodin vydal rozkaz proti Jákobovia všetkým jeho okolitým protivníkom;Jeruzalem je medzi nimi ako poškvrna.
18 Hospodin je spravodlivý,lebo som sa vzoprela jeho slovu.Nuž, počujte všetky národya pozrite na moju bolesť —moje panny a moji mládenciišli do zajatia.
19 Volala som na svojich milencov,tí ma však zradili.Moji kňazi a staršízahynuli v meste,keď hľadali pokrm,aby si zachránili život.
20 Pozri, Hospodin, že mám súženie,znepokojené je moje vnútro,srdce sa mi obracia v hrudi,lebo som sa veľmi vzpieral.Vonku ma o deti pripravil meča v dome smrť.
21 Nepočuješ, že vzdycháma nemám tešiteľa?Všetci moji nepriatelia počuli o mojom nešťastí,radujú sa, že ty si to spôsobil.Daj, aby prišiel deň,ktorý si predpovedal,aby mi boli podobní.
22 Nech vystúpi všetka ich zloba pred teba.Urob im to, čo oni robili mneza všetky moje priestupky,lebo mnoho je mojich vzdychova moje srdce je zmorené.