1 Ach, ako Pán zastrel mrakmiv svojom hneve dcéru Sion,ozdobu Izraela zhodilz nebies na zem.Nepamätal na podnož svojich nôhv deň svojho hnevu.
2 Pán neľútostne pohltil nivy Jákoba,vo svojom prudkom hneverozbúral opevnenia judskej dcéry,zvrhol na zem,znesvätil kráľovstvo i jeho kniežatá.
3 Vo svojom pálčivom hnevepostínal všetky rohy Izraela,stiahol späť svoju pravicupred nepriateľoma vzbĺkol uprostred Jákobaako planúci oheň, ktorý všetko hltá.
4 Napol luk ako nepriateľ,pozdvihol pravicua ako protivník hubil všetko,čo lahodilo oku.V stane dcéry Sionvylial ako oheň svoju zlosť.
5 Pán bol ako nepriateľ, pohltil Izrael,pohltil všetky jeho paláce,zničil jeho pevnostia zväčšil judskej dcérezármutok a žalosť.
6 Ako záhradu pošliapal svoj príbytok,zničil svoj svätostánok.Hospodin dal na Sione zabudnúťna sviatok i deň sobotného odpočinkua zavrhol vo svojom prudkom hnevekráľa aj kňaza.
7 Zanevrel Pán na svoj oltár,znesvätil svoju svätyňu,vydal do ruky nepriateľamúry svojich palácov.Hluk zaznieval v Hospodinovom domeako v deň zhromaždenia.
8 Hospodin si zaumienil,že zrúca hradby dcéry Sion.Natiahol meraciu šnúru,neodvrátil ruku od ničeniaa spôsobil zármutok na vale i na múre,až sa spolu zosypali.
9 Do zeme sa vnorili jej brány.Zničil a rozlámal jej závory.Jej kráľ aj kniežatá sú medzi pohanmi,niet zákona,ani jej proroci nedostávajúvidenie od Hospodina.
10 Starci dcéry Sionsedia na zemi a mlčia,sypú si prach na hlavu,opásali sa vrecovinou.Jeruzalemské pannyzvesili hlavy po zem.
11 Pre slzy mi chabne zrak,moje vnútro je rozrušené,na zem sa vylieva moja pečeňnad skazou dcéry môjho ľudu,keď hynie nemluvňa i dojčana námestiach mesta.
12 Kde je obilie a víno?,vravia svojim matkám,keď skonávajú ako ranenína uliciach mesta,keď vypúšťajú dušuv náručí svojich matiek.
13 Čože mám o tebe povedať,k čomu ťa pripodobniť,dcéra jeruzalemská?S čím ťa porovnať,aby som ťa potešil,panenská dcéra Sion?Veď tvoja ranaje veľká ako more,ktože ťa uzdraví?
14 Tvoji proroci ti vo videniachpredpovedali márnosť a hlúposť,neodkrývali tvoju vinu,aby zmenili tvoj údel.Oznamovali ti veštby,samý klam a zvod.
15 Všetci okoloidúcizalamovali nad tebou ruky,híkali a krútili hlavaminad jeruzalemskou dcérou:Toto je mesto,o ktorom vraveli,že je vrcholom krásya potešením celej zeme?
16 Všetci tvoji nepriateliaotvárali proti tebe ústa,škerili sa a cerili zuby,hovorili: Pohltili sme ju!Práve toto je deň,v ktorý sme dúfali.Dokázali sme to!
17 Hospodin vykonal, čo si zaumienil.Uskutočnil, čo hovoril,čo prikázal už za pradávnych dní.Ničil bez súcitu.Nepriateľ zajasal nad tebou,Pán doprial víťazstvo tým, čo ťa sužovali.
18 Volaj zo srdca k Pánovi,stonaj, dcéra Sion,prelievaj slzy, nech tečú ako potok,dňom i nocou, neustávaj,nech neochabne zrenica tvojho oka.
19 Vstaň, bedákaj nocous prvými nočnými strážami,vylievaj svoje srdce ako vodupred Pánovou tvárou.Pozdvihni k nemu svoje dlaneza život svojich detí,čo hynú od hladuna všetkých nárožiach.
20 Pozri, Hospodin, všimni si,komuže si to urobil.Majú azda ženy jesť svoje potomstvo,starostlivo vychovávané deti?Či možno v Pánovej svätynizavraždiť kňaza a proroka?
21 V uliciach na zemi ležíchlapec aj starec.Moje panny a mládenci padli mečom.Hubil si v deň svojho hnevu,zabíjal bez súcitu.
22 Zavolal si z okolia ako na slávnostné zhromaždenietých, ktorých sa desím.V deň Hospodinovho hnevusa nikto nezachránil ani neunikol.Tých, čo som starostlivo vychovávala,zahubil môj nepriateľ.