39 Kňaz Cádok vzal z posvätného stanu roh s olejom a Šalamúna pomazal. Potom zatrúbili a všetok ľud volal: Nech žije kráľ Šalamún!
40 Všetok ľud ho nasledoval, hral na píšťaly a radoval sa tak hlučne, že sa zem div nerozpukla.
41 Počul to Adónija a všetci pozvaní, čo boli s ním, práve vtedy, keď skončili hostinu. Keď Jóab počul zvuk trúby, spýtal sa: Prečo je toľko hluku v meste?
42 Ešte hovoril, keď zrazu prišiel Jonatán, syn kňaza Ebjatára. Adónija mu povedal: Len poď, si predsa udatný muž a nesieš dobrú správu.
43 Jonatán mu však odvetil: Naopak! Náš pán, kráľ Dávid, ustanovil za kráľa Šalamúna.
44 Kráľ s ním poslal kňaza Cádoka, proroka Nátana, Jehójadovho syna Benáju, Kereťanov a Peleťanov. Tí ho vysadili na kráľovu mulicu.
45 Kňaz Cádok s prorokom Nátanom ho pri Gichóne pomazali za kráľa. Odtiaľ sa naradostení pobrali hore, takže sa celé mesto vzrušilo. To bol ten hluk, čo ste počuli.