1 Keď sa blížil čas Dávidovej smrti, prikázal svojmu synovi Šalamúnovi:
2 Odchádzam ako každý pozemšťan. Ty však buď silný a zmužilý!
3 Zachovávaj povinnosti voči svojmu Bohu, Hospodinovi. Kráčaj po jeho cestách a dodržiavaj jeho ustanovenia, prikázania, právne predpisy a napomenutia tak, ako sú napísané v Mojžišovom zákone, potom budeš mať úspech v každom diele a všade, kam sa pohneš.
4 Tak splní Hospodin svoj sľub, ktorý mi dal: Ak budú tvoji synovia dbať na spôsob svojho života a budú verne chodiť predo mnou celým srdcom a celou dušou, budeš mať vždy niekoho na tróne Izraela.
5 Sám vieš, čo mi vyviedol Cerújin syn Jóab, ako sa zachoval k dvom veliteľom izraelských vojsk: k Nérovmu synovi Abnérovi a k Jeterovmu synovi Amásovi. Zavraždil ich a v mieri sa dopustil vojnového krviprelievania, čím sa poškvrnil bedrový opasok i obuv na nohách.
6 Riaď sa vlastnou múdrosťou, no nedovoľ mu v pokojnej starobe zostúpiť do ríše smrti.
7 K synom Gileádčana Barzillaja sa správaj láskavo. Nech sú tvojimi spolustolovníkmi, lebo oni sa zachovali podobne voči mne, keď som bol na úteku pred tvojím bratom Absolónom.
8 Je tu s tebou i Šimei, syn Benjamínovca Géru z Bachurímu. Ten ma zahrnul strašnými kliatbami vtedy, keď som sa uberal do Machanajimu. Potom ma prišiel vítať k Jordánu. Musel som mu prisahať na Hospodina: Nedám ťa sťať mečom.
9 Teraz ho však nenechaj bez trestu. Pretože si múdry muž, nájdeš spôsob, ako ho odpratať s krvavými šedinami do ríše smrti.
10 Potom sa Dávid uložil k svojim otcom a pochovali ho v Dávidovom meste.
11 Dávid vládol nad Izraelom štyridsať rokov, a to v Hebrone sedem rokov a v Jeruzaleme tridsaťtri rokov.
12 Šalamún zasadol na trón svojho otca Dávida a jeho kráľovstvo sa veľmi upevnilo.
13 Raz navštívil Chaggitin syn Adónija Šalamúnovu matku Batšebu. Tá sa ho spýtala: Prichádzaš v pokoji? On odvetil: V pokoji.
14 Pokračoval: Mám k tebe prosbu. Ona povedala: Hovor!
15 On na to: Vieš to i sama, že kráľovstvo malo patriť mne a že mňa uznával celý Izrael za kráľa. Kráľovstvo sa však odvrátilo odo mňa a pripadlo môjmu bratovi, lebo ho dostal od Hospodina.
16 Mám teda k tebe jedinú prosbu, neodmietni ma! Ona povedala: Hovor!
17 On na to: Prihovor sa u kráľa Šalamúna, iste ťa neodmietne, aby mi dal Šunémčanku Abíšag za ženu.
18 Batšeba mu odvetila: Dobre, prihovorím sa za teba u kráľa.
19 Keď prišla Batšeba ku kráľovi Šalamúnovi prihovoriť sa za Adóniju, kráľ ju uvítal a poklonil sa jej. Potom sa posadil na trón a ponúkol kreslo kráľovskej matke, takže mu sedela po pravici.
20 Mám k tebe jedinú skromnú prosbu, neodmietni ma! Kráľ jej povedal: Len ju vyslov, matka moja, neodmietnem ťa.
21 Povedala: Nech dajú Šunémčanku Abíšag za ženu tvojmu bratovi Adónijovi.
22 Kráľ Šalamún svojej matke odpovedal: Prečo žiadaš pre Adóniju len Šunémčanku Abíšag? Žiadaj preňho i kráľovstvo, veď je mojím starším bratom a s ním je kňaz Ebjatár a Cerújin syn Jóab.
23 Kráľ Šalamún prisahal na Hospodina: Nech ma potresce Boh, ak Adónija za túto žiadosť nezaplatí svojím životom.
24 Akože žije Hospodin, ktorý ma pevne dosadil na trón môjho otca Dávida a ktorý mi podľa svojho prísľubu vybudoval dom, Adónija musí ešte dnes zomrieť.
25 Kráľ Šalamún tým poveril Jehójadovho syna Benáju, ktorý Adóniju zabil.
26 Kňazovi Ebjatárovi kráľ povedal: Odíď na svoje polia do Anatótu, lebo ti hrozí smrť. Dnes ťa však nedám sťať, lebo si nosil archu Pána, Hospodina, pred mojím otcom Dávidom a znášal si všetko, čo on.
27 Tak znemožnil Šalamún Ebjatárovi byť kňazom Hospodina. Splnilo sa slovo Hospodina, ktoré vyriekol proti domu Éliho v Šíle.
28 Správa o tom sa dostala k Jóabovi. Jóab sa totiž stal stúpencom Adóniju, aj keď Absolónovým stúpencom nebol. Utiekol k Hospodinovmu stanu a chytil sa rohov oltára.
29 Kráľovi Šalamúnovi oznámili, že Jóab utiekol k Hospodinovmu stanu a že je práve pri oltári. Šalamún dal Jehójadovmu synovi Benájovi príkaz: Choď, zabi ho!
30 Nato Benája odišiel k Hospodinovmu stanu a povedal Jóabovi: Na kráľov rozkaz vyjdi von! On však odvetil: Nie, tu chcem umrieť. Benája oznámil kráľovi, čo povedal Jóab.
31 Kráľ mu povedal: Urob mu podľa jeho želania, zabi ho tam a pochovaj ho! Tak snímeš zo mňa a z mojej rodiny nevinnú krv, ktorú prelial Jóab.
32 Ním preliatu krv nech Hospodin uvalí na jeho hlavu, pretože zabil dvoch spravodlivejších a lepších mužov, než bol on. Bez vedomia môjho otca Dávida zavraždil mečom Nérovho syna Abnéra, veliteľa izraelského vojska, a Jeterovho syna Amásu, veliteľa judského vojska.
33 Ich krv nech trvalo padne na hlavu Jóaba a na hlavu jeho potomstva. Dávid však, jeho potomstvo, jeho dom a jeho trón nech dostanú stály pokoj od Hospodina.
34 Nato odišiel Jehójadov syn Benája, udrel ho a usmrtil. Potom ho pochovali v jeho dome na púšti.
35 Miesto neho ustanovil kráľ nad vojskom Jehójadovho syna Benáju a kňaza Cádoka kráľ ustanovil na miesto Ebjatára.
36 Potom si dal kráľ predvolať Šimeiho. Povedal mu: Postav si v Jeruzaleme dom, tam bývaj a nikam sa odtiaľ nehni!
37 Pamätaj, ak by si sa niekedy vzdialil a prekročil potok Kidrón, určite zomrieš! Sám si budeš na vine.
38 Šimei odpovedal kráľovi: Slovo, ktoré si vyriekol, môj pán a kráľ, je dobré. Tvoj služobník sa ním bude riadiť. Tak sa Šimei zdržiaval dlhší čas v Jeruzaleme.
39 Po troch rokoch ušli Šimeimu dvaja sluhovia ku gátskemu kráľovi Akíšovi, synovi Maakovmu. Šimeimu oznámili: Tvoji sluhovia sú v Gáte.
40 Šimei vstal, osedlal si osla a odišiel do Gátu k Akíšovi hľadať svojich sluhov. Šimei odišiel a priviedol si z Gátu sluhov.
41 Šalamúnovi oznámili, že Šimei odišiel z Jeruzalema do Gátu a vrátil sa.
42 Kráľ si dal predvolať Šimeiho a povedal mu: Neprisahal som na Hospodina a nedal som ti výstrahu: Ak by si sa niekedy vzdialil, niekam odišiel, pamätaj si, že ťa určite stihne smrť?! Ty si na to odpovedal: Slovo, ktoré som počul, je dobré.
43 Prečo si teda nedodržal prísahu na Hospodina a príkaz, ktorý som ti dal?
44 Kráľ Šimeimu ešte vyčítal: Uvedomuješ si všetko to zlo, ktoré si vedome napáchal na mojom otcovi Dávidovi? Hospodin obrátil všetko to zlo na tvoju hlavu.
45 Kráľ Šalamún však bude požehnaný a Dávidov trón zostane pred Hospodinom trvalo pevný.
46 Kráľ potom prikázal Jehójadovmu synovi Benájovi, ten šiel, udrel ho, takže zomrel. Tak sa kráľovstvo pod vládou Šalamúna upevnilo.