1 Vtedy povedal Eliáš Tišbejský z Gileádu Achábovi: Akože žije Hospodin, Boh Izraela, ktorému slúžim, nebude po tieto roky ani rosy, ani dažďa, iba ak na moje slovo.
2 Hospodin ho nato oslovil:
3 Odíď odtiaľto, obráť sa na východ a ukry sa pri potoku Kerít, ktorý je východne od Jordána.
4 Z potoka budeš piť a krkavcom som prikázal, aby ťa tam živili.
5 Odišiel teda a urobil, ako prikázal Hospodin. Odišiel a usadil sa pri potoku Kerít, východne od Jordána.
6 Krkavce mu prinášali ráno i večer chlieb a mäso a z potoka pil.
7 Onedlho však potok vyschol, lebo v krajine nebolo dažďa.
8 Hospodin oslovil Eliáša:
9 Zober sa a odíď do Sarepty, ktorý patrí Sidonu, a usaď sa tam. Prikázal som tam totiž jednej vdove, aby sa o teba starala.
10 Tak sa vybral do Sarepty. Keď prišiel k mestskej bráne, práve tam akási vdova zbierala drevo. Zavolal na ňu: Prines mi, prosím, trochu vody v nádobe, nech sa napijem.
11 Keď ju šla nabrať, zavolal na ňu: Prines mi so sebou aj kúsok chleba.
12 Povedala: Akože žije Hospodin, tvoj Boh, nemám nič upečené. Mám iba za hrsť múky v hrnci a trochu oleja v nádobe. Práve zbieram pár kúskov dreva a potom pôjdem niečo pripraviť sebe a svojmu synovi. Keď to zjeme, čaká nás smrť.
13 Eliáš jej však povedal: Neboj sa, choď a urob, čo si povedala. No urob z toho najprv malý posúch pre mňa a prines mi ho. Sebe a svojmu synovi ho pripravíš potom.
14 Lebo takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Múky v hrnci neubudne ani nádoba s olejom sa nevyprázdni, kým Hospodin nezošle na zem dážď.
15 Odišla i urobila, ako prikázal Eliáš. Dlhší čas mala čo jesť ona, on i jej domácnosť.
16 Múky v hrnci neubúdalo ani nádoba s olejom sa nevyprázdňovala podľa Hospodinovho slova, ktoré vyslovil Eliáš.
17 Potom ochorel syn domácej panej. Jeho choroba bola natoľko vážna, že sa uňho nejavili známky života.
18 Eliášovi vyčítala: Čo si sa zastarel do mňa, Boží muž? Prišiel si mi pripomenúť vinu a usmrtiť mi syna?
19 Eliáš jej povedal: Daj mi svojho syna! Potom jej ho vzal z lona a vyniesol ho do hornej miestnosti, kde býval. Uložil ho na svoje lôžko
20 a volal k Hospodinovi: Hospodin, Bože môj, chceš azda i na vdovu, u ktorej som hosťom, uvaliť nešťastie, keď jej usmrcuješ syna?
21 Potom sa tri razy sklonil nad dieťaťom a volal k Hospodinovi: Hospodin, Bože môj, oživ, prosím, toto dieťa.
22 Hospodin vypočul Eliáša, život sa vrátil do dieťaťa a ožilo.
23 Nato vzal Eliáš to dieťa, preniesol ho z hornej miestnosti dnu a odovzdal ho jeho matke. Povedal: Pozri, tvoj syn žije!
24 Žena odvetila Eliášovi: Teraz som spoznala, že si Boží muž a že slovo Hospodina tebou zvestované je pravdivé.