Prvá Kráľov 8 SEB

Prenesenie Hospodinovej archy

1 Vtedy zvolal Šalamún k sebe do Jeruzalema starších Izraela, všetkých kmeňových náčelníkov, predstaviteľov izraelských rodov, aby vyniesli z Dávidovho mesta, zo Siona, archu Hospodinovej zmluvy.

2 Ku kráľovi Šalamúnovi sa zhromaždili všetci muži Izraela počas slávnosti, čo býva v mesiaci etaním, teda v siedmom mesiaci.

3 Keď sa zišli všetci starší Izraela, kňazi zdvihli archu

4 a vyniesli Hospodinovu archu i stan stretávania a všetky posvätné predmety, ktoré boli v stane. Niesli to kňazi a léviovci.

5 Kráľ Šalamún a celá pospolitosť Izraela, čo sa k nemu zhromaždila, obetovali pred archou toľko oviec a dobytka, že sa to pre množstvo nedalo spočítať ani odhadnúť.

6 Kňazi vniesli archu Hospodinovej zmluvy na jej miesto do zadnej siene chrámu, do veľsvätyne pod krídla cherubov.

7 Cherubi mali krídla rozpäté ponad miesto vyhradené arche, takže zhora zastierali archu a jej žrde.

8 Žrde boli také dlhé, že ich konce bolo vidieť zo svätyne pred zadnou sieňou chrámu, no nie zvonku. Zostali tam až dodnes.

9 V arche boli iba dve kamenné tabule, ktoré ta vložil Mojžiš na Horebe, kde Hospodin uzavrel zmluvu s Izraelitmi po ich odchode z Egypta.

10 Keď kňazi vychádzali zo svätyne, oblak naplnil Hospodinov dom,

11 takže kňazi nemohli preň konať službu. To sláva Hospodina naplnila jeho dom.

12 Vtedy povedal Šalamún:Hospodin sa rozhodol bývať v mrákote.

13 Tak som ti postavil dom za obydlie,miesto na trvalé bývanie.

Šalamúnov príhovor k ľudu

14 Potom sa kráľ obrátil a pozdravil celé zhromaždenie Izraela. Celé zhromaždenie Izraela pritom stálo.

15 Povedal: Nech je zvelebený Hospodin, Boh Izraela, ktorý vlastnou rukou splnil to, čo svojimi ústami sľúbil môjmu otcovi Dávidovi:

16 Odo dňa, keď som vyviedol svoj izraelský ľud z Egypta, nezvolil som si v žiadnom izraelskom kmeni mesto na stavbu domu, v ktorom by prebývalo moje meno, ale vyvolil som si Dávida, aby bol nad Izraelom, mojím ľudom.

17 Už môj otec Dávid zamýšľal postaviť dom na počesť mena Hospodina, Boha Izraela.

18 Hospodin však môjmu otcovi Dávidovi povedal: Správne si postupoval, keď si mal na mysli stavbu domu na počesť môjho mena.

19 Ten dom však nepostavíš ty, ale tvoj syn, ktorého splodíš. On postaví dom na počesť môjho mena.

20 Hospodin svoj daný sľub splnil. Nastúpil som po svojom otcovi Dávidovi, zasadol som na trón Izraela, ako to sľúbil Hospodin, a postavil som dom na počesť mena Hospodina, Boha Izraela.

21 Pripravil som tam miesto pre archu, v ktorej je Hospodinova zmluva, ktorú uzavrel s našimi otcami, keď ich vyviedol z Egypta.

Šalamúnova modlitba

22 Potom sa postavil Šalamún pred Hospodinov oltár v prítomnosti celého zhromaždenia Izraela, vystrel dlane k nebu

23 a hovoril: Hospodin, Bože Izraela, niet tebe podobného Boha ani hore na nebi, ani dole na zemi. Ty zachovávaš zmluvu a priazeň svojim služobníkom, ktorí sú ti celým srdcom oddaní.

24 Ty si splnil svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, čo si mu sľúbil. Sám si mu sľúbil a sám i splnil, ako to dnes vidno.

25 Teraz však Hospodin, Bože Izraela, splň svojmu služobníkovi a môjmu otcovi Dávidovi aj prísľub, keď si povedal: Neostaneš bez nástupcu, ktorý by predo mnou sedel na izraelskom tróne, pokiaľ tvoji synovia budú dbať na svoju cestu, aby sa správali tak ako ty.

26 Teraz teda, Bože Izraela, nech sa teda dosvedčí pravdivosť tvojich slov, ktoré si dal svojmu služobníkovi a môjmu otcovi Dávidovi.

27 Môže vôbec Boh prebývať na zemi? Veď samotné nebesia, ba ani najvyššie nebo ťa nemôžu obsiahnuť! Tým menej tento dom, ktorý som postavil.

28 Skloň sa k modlitbe svojho služobníka a k jeho úpeniu, ó Hospodin, Bože môj, aby si vypočul jeho úpenlivú modlitbu, ktorú ti tvoj služobník dnes predkladá.

29 Nechže sú tvoje oči nocou-dňom upreté na tento dom, na miesto, o ktorom si sa vyslovil, že tam bude tvoje meno. Vypočuj modlitbu, ktorú ti tvoj služobník predkladá na tomto mieste.

30 Počuj úpenlivé volanie svojho služobníka a svojho izraelského ľudu, keď sa budú modliť smerom k tomuto miestu. Vypočuj zo svojho nebeského sídla, a keď vypočuješ, odpusť!

31 Ak by sa niekto prehrešil voči svojmu blížnemu a ten ho bude žiadať, aby sa zaprisahal kliatbou, a ten príde zložiť prísahu pred tvoj oltár v tomto dome,

32 ty vypočuj v nebi, zakroč a rozsúď svojich služobníkov. Vinníka uznaj vinným a jeho vlastné počínanie uvaľ na neho. Spravodlivého sa zastaň a odmeň ho, ako si zaslúži.

33 Ak tvoj izraelský ľud utrpí od nepriateľov porážku, pretože zhrešil proti tebe, no potom by sa k tebe obrátil, vzýval tvoje meno, modlil sa a doprosoval sa ťa v tomto dome,

34 ty v nebi ho vypočuj. Odpusť hriech svojho izraelského ľudu a priveď ho späť do jeho vlasti.

35 Ak by sa zavrelo nebo a nebolo by dažďa, pretože zhrešili proti tebe, no potom by sa modlili smerom k tomuto miestu, vzývali by tvoje meno a odvrátili by sa od svojich hriechov, lebo si ich pokoril,

36 ty v nebi, vypočuj ich. Odpusť hriech svojich služobníkov a svojho izraelského ľudu. Vyuč ich správnej ceste, po ktorej majú kráčať a zošli dážď svojej krajine, ktorú si dal svojmu ľudu za dedičstvo.

37 Ak by zavládol v krajine hlad, mor, sneť alebo hrdza na obilí, ak by sa vyskytli kobylky či chrobač, ak by nepriateľ ohrozoval ľud vo vlastných bránach, za každej pohromy a v každej chorobe,

38 každú modlitbu a úpenlivé volanie kohokoľvek zo všetkého tvojho izraelského ľudu, ak by pocítili výčitky svedomia a vystreli ruky k tomuto miestu,

39 ty vo svojom nebeskom sídle vypočuj a odpusť! Zakroč a odplať každému podľa jeho celkového správania, za aké uznáš jeho srdce. Veď jedine ty poznáš srdce všetkých ľudských synov,

40 aby si ťa ctili, kým len budú žiť v krajine, ktorú si dal našim otcom.

41 Keby aj cudzinec, ktorý nepatrí k tvojmu izraelskému ľudu, prišiel z ďalekej krajiny pre tvoje meno,

42 pretože cudzinci sa dozvedia o tvojom veľkom mene, o tvojej mocnej ruke a tvojom vystretom ramene, keby teda niekto z nich prišiel a modlil by sa smerom k tomuto domu,

43 ty vo svojom nebeskom sídle vypočuj všetko, o čo bude k tebe cudzinec volať. Nech poznajú všetky národy zeme tvoje meno, uctia si ťa tak ako tvoj ľud Izrael a uvedomia si, že tento dom, ktorý som postavil, nesie tvoje meno.

44 Ak by sa tvoj ľud vypravil do vojny proti svojmu nepriateľovi cestou, ktorou ho vyšleš, a modlil by sa k Hospodinovi smerom k mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som postavil na počesť tvojho mena,

45 vypočuj v nebi jeho modlitbu a úpenlivé volanie a urob nápravu.

46 Ak by proti tebe zhrešili — lebo nieto človeka, ktorý by nezhrešil — a ty sa na nich nahneváš a vydáš ich nepriateľovi, takže ich nepriatelia odvlečú ako zajatcov do ďalekej či blízkej nepriateľskej krajiny,

47 no v krajine, kam boli odvlečení, vstúpia do seba, obrátia sa a budú ťa v krajine svojich väzniteľov prosiť o zmilovanie: Zhrešili sme, previnili sme sa, konali sme nezodpovedne,

48 ak by sa obrátili k tebe celým srdcom a celou dušou v krajine svojich nepriateľov, ktorí ich ta odvliekli a modlili by sa k tebe, smerom k svojej vlasti, ktorú si dal ich otcom, k mestu, ktoré si si zvolil, a k domu, ktorý som postavil na počesť tvojho mena,

49 ty v svojom nebeskom sídle vypočuj ich modlitbu i úpenlivé volanie a urob nápravu.

50 Odpusť svojmu ľudu, ktorý proti tebe zhrešil, a vzbuď u ich väzniteľov súcit, aby sa nad nimi zľutovali.

51 Veď sú tvojím ľudom a tvojím dedičstvom, ktoré si vyviedol z Egypta, z tej železnej pece.

52 Všimni si úpenlivé volanie svojho služobníka a vzdychy svojho izraelského ľudu, aby si počul všetko, o čo budú k tebe volať.

53 Veď si ho oddelil za dedičstvo spomedzi všetkých národov zeme, ako si to prisľúbil prostredníctvom svojho služobníka Mojžiša, keď si vyviedol našich predkov z Egypta, ó, Pane, Hospodin!

Požehnanie a obety

54 Keď Šalamún dokončil celú túto modlitbu k Hospodinovi, celú túto úpenlivú prosbu, vstal spred Hospodinovho oltára, kde kľačal na kolenách s dlaňami vystretými k nebu.

55 Postavil sa a požehnal mohutným hlasom celé zhromaždenie Izraela:

56 Nech je zvelebený Hospodin, ktorý dal odpočinok svojmu izraelskému ľudu celkom tak, ako sľúbil. Nevypadlo jediné slovo zo všetkých vzácnych sľubov, ktoré sprostredkoval jeho služobník Mojžiš.

57 Nech zostáva Hospodin, náš Boh s nami, ako býval s našimi otcami. Nech nás neopustí a nezavrhne,

58 ale nakloní si naše srdcia k sebe, aby sme kráčali po všetkých jeho cestách a dodržiavali všetky jeho prikázania, jeho ustanovenia a jeho právne predpisy, ktoré nariadil našim otcom.

59 Tieto moje slová, ktorými som prosil Hospodina, nech sú Hospodinovi, nášmu Bohu blízke vo dne i v noci, aby vydobyl právo svojmu služobníkovi i svojmu izraelskému ľudu, kedykoľvek to potrebuje,

60 aby tak všetky národy zeme poznali, že len Hospodin je Boh a nikto iný.

61 Oddajte sa srdcom úplne Hospodinovi, nášmu Bohu, aby ste chodili podľa jeho ustanovení a dodržiavali jeho prikázania ako dnes.

62 Potom kráľ a s ním celý Izrael priniesli obety Hospodinovi.

63 Šalamún priniesol Hospodinovi ako obetu spoločenstva dvadsaťtisíc kusov dobytka a stodvadsaťtisíc oviec. Tak posvätil kráľ a všetci Izraeliti Hospodinov dom.

64 V ten deň posvätil kráľ stred nádvoria, ktoré je pred Hospodinovým domom, lebo tam pripravil spaľovanú obetu, pokrmovú obetu a tučné kusy obiet spoločenstva. Bronzový oltár, ktorý bol pred Hospodinom, nestačil zvládnuť spaľované obety, pokrmové obety i tučné kusy obiet spoločenstva.

65 V tom čase usporiadal Šalamún a s ním celý Izrael pred Hospodinom, naším Bohom, slávnosť. Zišlo sa mohutné zhromaždenie od cesty do Chamátu až po Egyptský potok. Slávilo sa dva razy po sedem dní, spolu štrnásť dní.

66 Na ôsmy deň ľudí prepustili. Tí dobrorečili kráľovi a odišli domov natešení s dobrou mysľou za všetko dobrodenie, ktoré preukázal Hospodin svojmu služobníkovi Dávidovi a svojmu izraelskému ľudu.

Kapitoly

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22