21 Hadad sa v Egypte dopočul, že sa Dávid uložil k svojim otcom a že zomrel i veliteľ vojska Jóab. Hadad požiadal faraóna: Dovoľ mi odísť do svojej krajiny.
22 Faraón sa spýtal: Čo ti u mňa chýba, že zrazu chceš odísť do svojej krajiny? Odpovedal: Nič. No aj tak ma prepusť.
23 Boh vzbudil Šalamúnovi ďalšieho protivníka v Eljádovom synovi Rezónovi, ktorý ušiel od svojho pána Hadad-Ezera, kráľa Cóby.
24 Obklopil sa mužstvom a stal sa veliteľom záškodníkov. Keď ich Dávid nivočil, odišli do Damasku, kde sa usadili a tam i vládli.
25 Spolu s hrozbou, ktorú predstavoval Hadad, sa stal po celú Šalamúnovu vládu protivníkom Izraela. Staval sa voči Izraelu nepriateľsky a vládol nad Sýriou.
26 Aj Járobeám, syn Nebatov, Efraťan z Cerédy, ktorého ovdovená matka sa volala Cerua, Šalamúnov služobník, sa vzbúril proti kráľovi.
27 Vzburu proti kráľovi podnietila táto okolnosť: Šalamún budoval Millo a zahŕňal priehlbeň v meste svojho otca Dávida.