27 Vzburu proti kráľovi podnietila táto okolnosť: Šalamún budoval Millo a zahŕňal priehlbeň v meste svojho otca Dávida.
28 Járobeám bol veľmi schopný muž. Keď Šalamún videl, aký je ten mladík pracovitý, ustanovil ho za správcu nad všetkou nútenou prácou Jozefovho domu.
29 Keď raz vyšiel Járobeám z Jeruzalema, stretol ho na ceste šílsky prorok Achija. Mal na sebe nový plášť. Na poli boli len oni dvaja.
30 Tu uchopil Achija nový plášť, čo mal na sebe, a roztrhal ho na dvanásť kusov.
31 Járobeámovi povedal: Vezmi si desať kusov, lebo takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Odtrhnem kráľovstvo od Šalamúna a tebe dám z neho desať kmeňov.
32 Zo všetkých Izraelských kmeňov mu zostane len jeden. To pre môjho služobníka Dávida a Jeruzalem, mesto, ktoré som si vyvolil, zo všetkých izraelských kmeňov.
33 Pretože ma opustili a uctievali sidonskú bohyňu Aštartu, moábskeho boha Kemóša a amónskeho boha Milkóma. Nechodili po mojich cestách a zanedbávali to, čo uznávam za správne, totiž moje ustanovenia a právne predpisy; Šalamún konal ináč ako jeho otec Dávid.