30 Tí, čo zostali, utekali do mesta Aféku, ale na dvadsaťtisíc z nich sa zrútili hradby. Ben-Hadad utiekol, dostal sa do mesta, do tajného úkrytu.
31 Jeho služobníci mu hovorili: Počuli sme, že králi domu izraelského sú milosrdní. Nasaďme si na bedrá vrecovinu a na hlavy povrázky a vyjdime k izraelskému kráľovi. Možno ti daruje život.
32 Nasadili si teda na bedrá vrecovinu a na hlavy povrázky, prišli k izraelskému kráľovi a povedali: Tvoj služobník Ben-Hadad ti odkazuje: Daruj mi, prosím, život. A on odvetil: Či ešte žije? Je mojím bratom!
33 Tí muži to pokladali za dobré znamenie od neho, ihneď využili a povedali: Ben-Hadad je tvojím bratom! Prikázal: Choďte a priveďte ho! Ben-Hadad k nemu prišiel a on ho vysadil na voz.
34 Povedal mu: Mestá, ktoré môj otec vzal tvojmu otcovi, ti vrátim. Môžeš si v Damasku zriadiť trhové ulice, tak ako kedysi môj otec v Samárii. Acháb odvetil: Na základe zmluvy ťa prepustím. Uzavrel s ním teda zmluvu a prepustil ho.
35 Ktosi z prorockej družiny požiadal na popud Hospodina svojho priateľa: Dokalič ma! Ten muž ho však odmietol dokaličiť.
36 Povedal mu: Pretože si neposlúchol Hospodinov hlas, len čo odo mňa odídeš, zadlávi ťa lev. Keď od neho odišiel, naďabil naň lev a zabil ho.