11 takže kňazi nemohli preň konať službu. To sláva Hospodina naplnila jeho dom.
12 Vtedy povedal Šalamún:Hospodin sa rozhodol bývať v mrákote.
13 Tak som ti postavil dom za obydlie,miesto na trvalé bývanie.
14 Potom sa kráľ obrátil a pozdravil celé zhromaždenie Izraela. Celé zhromaždenie Izraela pritom stálo.
15 Povedal: Nech je zvelebený Hospodin, Boh Izraela, ktorý vlastnou rukou splnil to, čo svojimi ústami sľúbil môjmu otcovi Dávidovi:
16 Odo dňa, keď som vyviedol svoj izraelský ľud z Egypta, nezvolil som si v žiadnom izraelskom kmeni mesto na stavbu domu, v ktorom by prebývalo moje meno, ale vyvolil som si Dávida, aby bol nad Izraelom, mojím ľudom.
17 Už môj otec Dávid zamýšľal postaviť dom na počesť mena Hospodina, Boha Izraela.