1 Ó Hospodine, prečo stojíš zďaleka,skrývaš sa vo chvíľach súženia?
2 Bezbožný v pýche trápi biedneho.Nech sa chytia v úkladoch,ktoré vymysleli.
3 Lebo sa honosí bezbožníksvojimi chúťkamia lakomec sa rúha,pohŕdajuc Hospodinom.
4 Bezbožník vo svojej namyslenostiHo nehľadá.Všetky jeho myšlienky sú:Niet Boha!
5 Úspešné sú jeho cesty v každý čas.Tvoje súdy sú preň privysoké,soptí proti všetkýmsvojim protivníkom.
6 Húta si v srdci: Nepohnem sa!Z pokolenia na pokolenienestíha ma nešťastie.
7 "Ústa má plné kliatby, klamu, útlaku;pod jazykom má trápenie a neprávosť."
8 Sedáva na postriežke v dedinácha tajne vraždí nevinného,oči mu striehnu na nešťastného.
9 "V úkryte číha ako lev vo svojej húšti;číha, aby biedneho schvátil;chudáka sa zmocní,keď ho stiahne do svojej siete."
10 Schúlený krčí sa a húf nešťastníkovpadá do jeho moci.
11 "Húta si v srdci: Boh už zabudol;skrýva si tvár, nikdy to neuvidí."
12 Ó Hospodine, Bože, povstaň,zdvihni svoju ruku!Nezabúdaj na ubiedených!
13 Prečo má bezbožník pohŕdať Bohoma myslieť v srdci: Trestať nebudeš!?
14 "Ty vidíš, veď Ty hľadíšna trápenie i žiaľ,aby si to vzal do ruky;Tebe to porúča nešťastník, sirota:Ty si bol ich pomocníkom."
15 Polám rameno bezbožníka, zlosyna,potrestaj jeho bezbožnosť,až ju viac nenájdeš.
16 "Hospodin je kráľom na večné veky;pohania zmizli z Jeho krajiny."
17 "Počul si túžbu pokorných,ó Hospodine;utvrdzuješ im srdce,ucho nakláňaš,"
18 aby si prislúžil právosirote a ubitému,aby pozemský človekuž viac nenaháňal strach.