1 "Dávidov.Požehnaný je Hospodin,moja skala,ktorý moje ruky učí boju,prsty vojne;"
2 "moja milosť a moja pevnosť,môj hrad, môj vysloboditeľ,môj štít; k Nemu sa utiekam;On mi podmaňuje môj ľud."
3 Ó Hospodine, čo je človek,že sa k nemu priznávaš?Čo dieťa človeka, že si ho vážiš?
4 Človek je podobný vánku,jeho dni sú ako letiaci tieň.
5 Ó Hospodine,nakloň svoje nebesá a zostúp,dotkni sa vrchov, aby dymili!
6 "Srš blýskavicou a rozptýľ ich;zošli svoje šípy a zaplaš ich!"
7 Vystri svoje ruky z výšin,zachráň maa vytrhni z veľkých vôd,z rúk cudzincov,
8 ktorých ústa márnosť vravia,ktorých pravica je klamná pravica.
9 Novú pieseň Ti budem spievať, Bože,na desaťstrunovej harfechcem Ti hrať.
10 Ty dávaš pomoc kráľoma zachraňuješ svojho služobníkaDávida.Pred mečom zlovestným
11 "zachráň ma;vytrhni ma z rúk cudzincov!Ich ústa vravia márnosť,ich pravica je klamná pravica."
12 Nech sú synovia našivo svojej mladostiako pestované štepya naše dcéry ako stĺpytesané v slohu chrámovom.
13 Naše sypárne sú plnéa vydávajú hojné zásoby.Naše ovce sa množia na tisíce,na desaťtisíce po našich stráňach.
14 Náš dobytok nech je plodný.Nech nieto nehody ani hynutia,ani náreku na našich uliciach!
15 Blahoslavený je ľud,ktorému sa takto vedie.Blahoslavený je ľud,ktorému Bohom je Hospodin!