1 Poučný žalm Ásáfov.Načúvaj, ľud môj,môjmu poučeniu,nakloň si uši k rečiam mojich úst.
2 Otvoriť chcem ústa k podobenstvu,pradávnych časov vyrozprávať deje,
3 ktoré sme počuli a poznáme,a naši otcovia nám o nich rozprávali.
4 Nezatajíme ich pred synmi,rozpovieme ichbudúcemu pokoleniu,Hospodinove slávne skutky,Jeho silu,aj divy, ktoré urobil:
5 Postavil v Jákobovi svedectvoa ustanovil zákon v Izraeli,o ktorom našim otcom prikázal,aby ho hlásali svojim synom.
6 "Aby vedelo o tomi budúce pokolenie;synovia, čo sa narodia,nech rozpovedia svojim synom,"
7 "aby v Bohu skladali svoju nádej,na skutky Božie nezabúdali,ale zachovávali Jeho prikázania;"
8 aby neboli ako ich otcovia,to pokolenie odbojné a spurné,pokolenie, čo vrtkavé má srdcea ducha Bohu neverného.
9 Efrajimci, ozbrojení lukostrelci,dali sa na útek v deň boja
10 "a nezachovávali zmluvu Božiui zdráhali sa chodiťpodľa Jeho zákona;"
11 zabudli na Jeho činya na Jeho divné skutky,ktoré im ukázal.
12 "Pred ich otcami robil divyv Egypte, na Cóánskom poli;"
13 rozdelil more a previedol ich:postavil vody ako val.
14 Oblakom ich viedol vo dnea svetlom ohňa po celú noc.
15 Rozštiepil skaly na púštia napájal ich hojneako z podzemného vodstva.
16 Vyviedol riavy zo skalya vody spustil ako rieky.
17 Oni však ďalej hrešili proti Nemu,na púšti priečili sa Najvyššiemu.
18 A pokúšali Boha v srdci,žiadajuc pokrmpodľa svojich chúťok.
19 Hovorili proti Bohu a vraveli:Či môže Boh stôl prestrieť na púšti?
20 Hľa, udrel na skalu,a tiekli vody a valili sa potoky.Ale či môže dať aj chleba?Či svojmu ľudu mäso pripraví?
21 "Počul to Hospodin,a rozhneval sa preto;vzplanul oheň proti Jákobovi,aj proti Izraelu vystúpil hnev,"
22 lebo neverili Bohua nedúfali v Jeho pomoc.
23 "Dal teda hore rozkaz mračnáma poroztváral dvere nebies;"
24 manne dal padať na nich, aby jedli,dal im nebeské obilie.
25 Anjelským chlebom sýtili sa ľudia,poslal im stravy do sýtosti.
26 Pohol na nebi východným vetroma svojou silou prihnal južný.
27 "I spustil na nich dážď mäsaako prachu,okrídleného vtáctvaako piesku morského;"
28 spúšťal ich uprostred jeho tábora,okolo jeho príbytkov.
29 Tak jedli, že sa presýtili,priniesol im, čo si žiadali.
30 Ešte ani neuspokojili svoju žiadosťa pokrm mali ešte v ústach,
31 už vystúpil hnev Boží proti nima vraždil medzi jeho vznešenými,pozrážal junač Izraela.
32 Jednako ďalej hrešilia neverili Jeho divom.
33 Dal teda miznúť ich dňom v márnostia ich rokom v predčasnom skone.
34 "Keď ich vraždil, pýtali sa naňhoa Boha znova hľadali;"
35 rozpomenuli sa, že Boh im je skaloua Najvyšší, Boh, ich vykupiteľom.
36 Zavádzali Ho ústamia svojím jazykom Mu luhali,
37 no ich srdce pevne nestálo pri Ňom,nedržali sa verne Jeho zmluvy.
38 "On však bol milosrdný,vinu odpúšťal a nevyhubil;mnohokrát odvrátil svoj hnev,neprejavil všetku svoju prchkosť."
39 Pamätal, že sú telo,dych, ktorý odchádza a nevracia sa.
40 Čo sa Mu napriečili na púštia natrápili sa Ho na pustatine!
41 Potom zas pokúšali Boha,zarmucovali Svätého Izraelovho.
42 Na Jeho ruku sa nepamätaliani na deň, keď ich oslobodilod utláčateľa,
43 "keď konal v Egypte svoje znamenia,zázraky svoje na Cóánskom poli;"
44 "keď premenil ich rieky na krv,aj ich potoky tak, že piť nemohli;"
45 "hmyz poslal na nich, aby ich žral,a žaby, aby ich hubili;"
46 "ich úrodu vydal žravému hmyzua výťažok ich práce kobylkám;"
47 "kamencom zbil ich révua sykomory ľadovcom;"
48 "dobytok vydal krupobitiu,ich stáda bleskom;"
49 pálčivosť svojho hnevu pustil na nich,prchkosť, zlosť i súženie,húf poslov nešťastia.
50 Otvoril cestu svojmu hnevu,ich duše neušetril od smrti,ich život vydal moru.
51 V Egypte pobil všetko prvorodené,prvotiny mužskej silyv stanoch Chámových.
52 "Lež svoj ľud vyviedol sťa ovcea sprevádzal ich púšťou ako stádo;"
53 vodil ich v bezpečí, takže sa neľakali,ale ich nepriateľov more prikrylo.
54 I priviedol ich na svoje sväté územie,k vrchu, čo nadobudla Jeho pravica.
55 Pred nimi vyhnal národy,lanom im rozmeraldedičné vlastníctvo,v ich stanoch ubytovalkmene izraelské.
56 Lež spurne pokúšaliNajvyššieho Bohaa nezachovávali Jeho svedectvá.
57 Odklonili sa a spreneveriliako ich otcovia,zlyhali ako nespoľahlivý luk.
58 Popudzovali Ho svojimi výšinami,svojimi modlárskymi rezbamiHo rozhorčovali.
59 Boh to počul a rozhneval saa Izraela celkom zavrhol.
60 Zamietol príbytok šilónsky,stan, v ktorom býval medzi ľuďmi.
61 Do zajatia vydal svoju silua do rúk protivníka svoju okrasu.
62 Napospas meču vydal svoj ľuda zanevrel tak na svoje dedičstvo.
63 Jeho mládencov strávil oheňa jeho pannám nespievalipiesne svadobné.
64 Jeho kňazi padli mečoma jeho vdovy neplakali.
65 Tu precitol Pán ako zo spánku,ako hrdina rozjarený vínom.
66 Odrazil späť svojich protivníkova vydal ich na večnú potupu.
67 Pohrdol stanom Jozefovýma nevyvolil si kmeň Efrajimov,
68 lež vyvolil si Júdov kmeň,vrch Sion, ktorý miloval.
69 A vystavil si svätyňuako nebeské výsosti,ako zem, ktorú založil naveky.
70 Potom si vyvolil svojho sluhu Dávidaa vzal ho od košiarov.
71 Odviedol ho spoza dojných oviec,aby pásol Jákoba, Jeho ľud,a Jeho dedičstvo, Izrael.
72 I pásol ich so srdcom bezúhonným,vodil ich rukou skúsenou.