Lukáš 14 SEB

Uzdravenie chorého na vodnatieľku

1 Raz v sobotu vošiel do domu ktoréhosi popredného farizeja, aby si zajedol a oni ho pozorovali.

2 A hľa, bol tam pred ním akýsi človek, chorý na vodnatieľku.

3 Tu sa Ježiš obrátil k zákonníkom a farizejom so slovami: Je v sobotu dovolené uzdravovať, či nie?

4 Oni však mlčali. Dotkol sa chorého, uzdravil ho a prepustil.

5 I povedal im: Ak niekomu z vás spadne do studne syn alebo vôl, vari ho nevytiahne hneď v sobotný deň?

6 A oni neboli schopní mu na to odpovedať.

Prvé a posledné miesto

7 Keď zbadal, ako si pozvaní vyberajú popredné miesta, povedal im toto podobenstvo:

8 Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prvé miesto, aby medzi pozvanými nebol niekto vzácnejší, ako si ty;

9 a prišiel by ten, čo pozval teba i jeho, a povedal by ti: Uvoľni mu miesto! A ty by si s hanbou odišiel na posledné miesto.

10 Ale keď ťa pozvú, choď a sadni si na posledné miesto. Potom príde ten, čo ťa pozval, a povie ti: Priateľu, postúp vyššie! Vtedy ti prejaví poctu pred všetkými spolustolovníkmi.

11 Veď každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.

12 A tomu, ktorý ho pozval, povedal: Keď dávaš obed alebo večeru, nepozývaj svojich priateľov, bratov, príbuzných alebo bohatých susedov, aby sa nestalo, že ťa aj oni pozvú a mal by si odplatu.

13 Keď robíš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých!

14 A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť, a tak dostaneš odplatu pri vzkriesení spravodlivých.

Podobenstvo o veľkej večeri

15 Počul to jeden zo spolustolujúcich a povedal mu: Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve.

16 On mu na to porozprával toto: Jeden človek pripravil veľkú večeru a pozval mnohých.

17 Keď prišiel čas večere, poslal svojho sluhu, aby oznámil pozvaným: Poďte, už je všetko pripravené.

18 No naraz sa všetci začali vyhovárať. Prvý mu povedal: Kúpil som pole a musím si ho ísť obzrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma!

19 Druhý povedal: Kúpil som päť párov volov a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma!

20 Ďalší zas povedal: Oženil som sa, preto nemôžem prísť.

21 Keď sa sluha vrátil, oznámil to svojmu pánovi. Vtedy sa pán domu rozhneval a povedal svojmu sluhovi: Vyjdi rýchlo na cesty a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých!

22 Sluha povedal: Pane, stalo sa, ako si rozkázal, ale ešte je miesto.

23 Nato pán povedal sluhovi: Vyjdi na poľné cesty a medzi ohrady! Koho stretneš, donúť ho vojsť, aby sa naplnil dom.

24 Lebo hovorím vám, že ani jeden z tých, čo boli pozvaní, neokúsi moju večeru.

Podmienky učeníctva

25 Raz išli s ním veľké zástupy. On sa k nim obrátil a povedal:

26 Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca i matku, ženu a deti, bratov a sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom.

27 Lebo kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom.

28 Keď niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklady, či bude mať aj na jej dokončenie?

29 Aby sa mu všetci nezačali posmievať, keď uvidia, že položil základy, a pritom nemá na dokončenie stavby:

30 Tento človek začal stavať a nebol schopný dokončiť.

31 Alebo keď má ísť kráľ do boja s iným kráľom, či si najprv nesadne a neporadí sa, či sa môže s desiatimi tisícami postaviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami?

32 Ak nie, vyšle posolstvo, kým je jeho protivník ešte ďaleko, a vyžiada si podmienky mieru.

33 Tak nikto z vás nemôže byť mojím učeníkom, ak sa nezriekne všetkého, čo má.

O soli

34 Soľ je dobrá. Ale ak aj soľ stratí chuť, ako opäť získa svoju slanosť?

35 Nehodí sa ani do zeme, ani do hnoja, a preto ju vyhodia. Kto má uši na počúvanie, nech počúva.

Kapitoly

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24