1 Rozpovedal im podobenstvo o tom, že sa treba stále modliť a neochabovať.
2 V jednom meste bol sudca, ktorý sa nebál Boha, ani človeka sa nehanbil.
3 V tom meste bola aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: Zastaň sa ma proti môjmu protivníkovi!
4 On síce dlho nechcel, no potom si povedal: Čo sa aj Boha nebojím a človeka sa nehanbím,
5 zastanem sa tej vdovy, keď ma už toľko unúva. Nech ma napokon nedokaličí!
6 A Pán dodal: Všimnite si, čo povedal ten nespravodlivý sudca!
7 Či sa Boh nezastane svojich vyvolených, ktorí k nemu volajú dňom i nocou? Či bude meškať s pomocou pre nich?
8 Hovorím vám: Hneď sa ich zastane. Ale či Syn človeka nájde vieru na zemi, keď príde?
9 Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví a inými pohŕdali, povedal toto podobenstvo:
10 Dvaja muži vošli do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik.
11 Farizej zastal a takto sa v duchu modlil: Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodliví, cudzoložníci alebo ako tento mýtnik.
12 Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo získam.
13 Mýtnik však stál opodiaľ a neodvážil sa ani len oči zdvihnúť k nebu, bil sa do pŕs a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu.
14 Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a tamten nie. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.
15 Prinášali mu aj batoľatá, aby sa ich dotýkal. Keď to videli učeníci, dohovárali im.
16 Ale Ježiš ich privolal a povedal: Dovoľte deťom prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.
17 Amen, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo tak ako dieťa, nevojde doň.
18 Istý popredný muž sa ho opýtal: Dobrý učiteľ, čo mám robiť, aby som sa stal dedičom večného života?
19 Ježiš mu odpovedal: Prečo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden — Boh.
20 Poznáš prikázania: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nepovieš krivé svedectvo! Cti si svojho otca a svoju matku!
21 On však povedal: Toto všetko som zachovával od mladosti.
22 Keď to Ježiš počul, povedal mu: Ešte jedno ti chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebesiach. Potom príď a nasleduj ma!
23 Keď to počul, veľmi sa zarmútil, lebo bol nesmierne bohatý.
24 Keď Ježiš videl, že zosmutnel, povedal: Ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!
25 Ľahšie je totiž ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.
26 A tí, čo to počuli, povedali: Kto teda môže byť spasený?
27 On im odpovedal: Čo je nemožné ľuďom, je možné Bohu.
28 Tu Peter povedal: Pozri, my sme opustili, čo sme mali, a išli sme za tebou.
29 On im povedal: Amen, hovorím vám: Niet nikoho, kto opustí dom, či ženu, bratov, rodičov alebo deti pre Božie kráľovstvo,
30 aby v tomto čase neprijal mnohonásobne viac a v budúcom veku večný život.
31 Vtedy si vzal so sebou Dvanástich a povedal im: Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a vyplní sa o Synovi človeka všetko, čo napísali proroci.
32 Vydajú ho pohanom, vysmejú ho, potupia a opľujú.
33 Zbičujú ho a zabijú, ale on na tretí deň vstane z mŕtvych.
34 Lenže oni ničomu z toho nerozumeli a zmysel týchto slov im zostal skrytý a nechápali, čo povedal.
35 Keď sa Ježiš blížil k Jerichu, pri ceste sedel akýsi slepec a žobral.
36 Keď počul, že tadiaľ prechádza zástup, vypytoval sa, čo je to.
37 Povedali mu, že prichádza Ježiš Nazaretský.
38 Tu vykríkol: Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!
39 Tí, čo šli vpredu, mu dohovárali, aby mlčal, ale on kričal ešte hlasnejšie: Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!
40 Vtom Ježiš zastal a povedal, aby ho priviedli. Keď sa priblížil, opýtal sa ho:
41 Čo chceš, aby som ti urobil? On odpovedal: Pane, aby som videl!
42 A Ježiš mu povedal: Pozeraj! Tvoja viera ťa zachránila.
43 Hneď začal vidieť, nasledoval ho a oslavoval Boha. Všetok ľud, ktorý to videl, vzdával Bohu chválu.