Lukáš 9 SEB

Vyslanie Dvanástich

1 Ježiš si zavolal Dvanástich a dal im silu a moc nad všetkými zlými duchmi, ako aj moc uzdravovať z neduhov.

2 Poslal ich hlásať Božie kráľovstvo a liečiť chorých.

3 Povedal im: Nič si neberte na cestu; ani palicu, ani kapsu, ani chlieb, ani peniaze, ani dvoje šiat.

4 Vždy, keď vojdete do niektorého domu, zostaňte tam a nevychádzajte odtiaľ.

5 Keby vás niekde neprijali, odíďte z toho mesta a straste si prach z nôh ako svedectvo proti nim.

6 Vyšli teda, porozchádzali sa po dedinách, všade hlásali evanjelium a uzdravovali.

Herodesov nepokoj

7 Tetrarcha Herodes počul o všetkom, čo sa dialo, a bol v rozpakoch, lebo jedni hovorili: Ján vstal z mŕtvych,

8 iní, že sa zjavil Eliáš, a ďalší, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov.

9 Herodes povedal: Jána som dal sťať. Kto je potom ten, o kom počúvam takéto veci? A chcel ho vidieť.

Rozmnoženie chlebov

10 Apoštoli sa vrátili. Vyrozprávali mu všetko, čo robili. Vzal ich so sebou a odišli sami do mesta, ktoré sa volá Betsaida.

11 Keď sa to zástupy dozvedeli, šli za ním. On ich prijal, rozprával im o Božom kráľovstve a uzdravoval tých, čo to potrebovali.

12 Pretože sa začalo schyľovať k večeru, pristúpili k nemu Dvanásti a povedali: Rozpusť zástup, nech sa rozídu do okolitých dedín a osád. Tam nech si nájdu nocľah i jedlo, lebo tu sme na pustom mieste.

13 On im povedal: Vy im dajte jesť! Ale oni hovorili: Nemáme viac ako päť chlebov a dve ryby. Iba ak by sme šli nakúpiť jedlo pre všetkých tých ľudí.

14 Bolo tam asi päťtisíc mužov. Ale on povedal svojim učeníkom: Pousádzajte ich do skupín asi po päťdesiat!

15 Urobili to, a všetkých usadili.

16 Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu a požehnal ich. Lámal a dával svojim učeníkom, aby ich rozdávali zástupu.

17 Všetci jedli a nasýtili sa, ba z nalámaných zvyškov sa nazbieralo ešte dvanásť košov.

Petrovo vyznanie a prvá predpoveď utrpenia

18 Raz sa osamote modlil. Boli s ním jeho učeníci. Opýtal sa ich: Za koho ma ľudia pokladajú?

19 Oni odpovedali: Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a ďalší hovoria, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov.

20 A za koho ma pokladáte vy?, opýtal sa ich. Peter odpovedal: Za Božieho Mesiáša.

21 No on ich dôrazne žiadal, aby to nikomu nepovedali,

22 a dodal: Syn človeka musí mnoho trpieť, byť zavrhnutý staršími, veľkňazmi a zákonníkmi. Musí byť zabitý a tretieho dňa vzkriesený.

Nasledovanie Ježiša

23 Všetkým potom povedal: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba! Každý deň nech vezme svoj kríž a nasleduje ma.

24 Lebo kto by chcel svoju dušu zachrániť, stratí ju. Ale kto stratí svoju dušu pre mňa, zachráni si ju.

25 Veď čo osoží človeku, keby celý svet získal a samého seba by stratil či poškodil?

26 Lebo kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť Syn človeka, keď príde v sláve svojej i Otcovej a svätých anjelov.

27 Amen, hovorím vám: Niektorí z vás, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia Božie kráľovstvo.

Premenenie na vrchu

28 Asi osem dní po týchto slovách vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa.

29 Počas modlitby sa jeho tvár zmenila a jeho odev zažiaril belobou ako blesk.

30 A hľa, rozprávali sa s ním dvaja muži — Mojžiš a Eliáš.

31 Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho smrti, ktorú mal podstúpiť v Jeruzaleme.

32 Petra a tých, čo boli s ním, premohol hlboký spánok. Keď sa prebudili, videli jeho slávu a tých dvoch mužov, čo tam stáli.

33 Kým sa s ním lúčili, povedal Peter Ježišovi: Učiteľ, je dobré, že sme tu. Urobme tu tri stany: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi. Nevedel však, čo vraví.

34 A kým to hovoril, utvoril sa oblak a zahalil ich. Keď sa ocitli v oblaku, zmocnil sa ich strach.

35 Z oblaku zaznel hlas: Toto je môj vyvolený Syn, jeho počúvajte.

36 A keď hlas doznel, ostal Ježiš sám. V tých dňoch zachovali mlčanie a nikomu nehovorili o tom, čo videli.

Uzdravenie posadnutého chlapca

37 Na druhý deň zostúpili z vrchu. V ústrety mu prišlo množstvo ľudí.

38 Tu akýsi muž zo zástupu vykríkol: Učiteľ, prosím ťa, pozri na môjho syna, moje jediné dieťa!

39 Zmocňuje sa ho zlý duch, takže z ničoho nič vykrikuje, lomcuje ním, až sa mu pení z úst; takto ho trýzni a len ťažko ho opúšťa.

40 Prosil som tvojich učeníkov, aby ho vyhnali, ale nemohli.

41 Ježiš povedal: Neveriace a skazené pokolenie, dokedy mám byť ešte s vami a znášať vás? Priveď sem svojho syna!

42 Ako chlapec prichádzal, zlý duch ho zvalil a lomcoval ním. Ježiš pohrozil nečistému duchu, uzdravil chlapca a vrátil ho otcovi.

43 Všetci žasli nad veľkou Božou mocou.Keď sa všetci čudovali, čo všetko robil, povedal svojim učeníkom:

Druhá predpoveď utrpenia

44 Počúvajte a dobre si zapamätajte tieto slová: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí.

45 Oni však to slovo nepochopili a jeho zmysel im zostal skrytý; preto nerozumeli, no báli sa ho na to slovo spýtať.

Spor o prvenstvo

46 Padla medzi nimi otázka, kto z nich je najväčší.

47 Ale Ježiš poznal ich zmýšľanie. Vzal dieťa, postavil ho vedľa seba

48 a povedal: Kto prijme v mojom mene toto dieťa, mňa prijíma. A kto mňa prijíma, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je medzi vami najmenší, ten je veľký.

49 Vtedy Ján povedal: Učiteľ, videli sme, ako ktosi v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu v tom, pretože nepatrí medzi nás.

50 Nebráňte mu — odpovedal Ježiš —, lebo kto nie je proti vám, je za vás!

Nepohostinní Samaritáni

51 Keď sa napĺňali dni, keď mal byť povýšený, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema.

52 Poslal pred sebou poslov, aby mu pripravili nocľah. Prišli do samaritánskej dediny,

53 tam ho však neprijali, lebo jeho cieľom bol Jeruzalem.

54 Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?

55 On sa obrátil k nim a pokarhal ich.

56 A odišli do inej dediny.

Nasledovanie Ježiša

57 Raz, keď šli po ceste, ktosi mu povedal: Pôjdem za tebou, kamkoľvek pôjdeš.

58 Ježiš mu odpovedal: Líšky majú svoje nory a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde skloniť hlavu.

59 Iného zas vyzval: Poď za mnou! On odpovedal: Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.

60 Ale Ježiš mu povedal: Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ale ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!

61 A iný zas hovoril: Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou.

62 Ježiš odpovedal: Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.

Kapitoly

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24