1 Jedného dňa, keď Ježiš učil ľud v chráme a ohlasoval evanjelium, pristúpili k nemu veľkňazi a zákonníci so staršími
2 a povedali mu: Povedz nám, akou mocou to robíš, alebo kto ti dal túto moc?
3 On im odpovedal: Aj ja sa vás niečo opýtam. Povedzte mi:
4 Jánov krst bol z neba a či od ľudí?
5 Oni uvažovali a medzi sebou si hovorili: Ak povieme, že z neba, povie: Prečo ste mu neuverili?
6 Ale ak povieme: Od ľudí, všetok ľud nás ukameňuje, lebo ľud je presvedčený, že Ján je prorok.
7 Odpovedali teda, že nevedia, odkiaľ.
8 A Ježiš im povedal: Teda ani ja vám nepoviem, akou mocou to robím.
9 Potom začal rozprávať ľuďom toto podobenstvo: Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval.
10 Keď prišiel čas, poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali podiel z úrody vinice. Ale vinohradníci ho zbili a poslali späť s prázdnymi rukami.
11 Potom k nim poslal druhého sluhu. Aj toho zbili, potupili a vrátili s prázdnymi rukami.
12 Poslal aj tretieho a aj toho doráňali a vyhodili.
13 Vtedy pán vinice povedal: Čo mám robiť? Pošlem svojho milovaného syna. K nemu azda budú mať úctu.
14 No keď ho vinohradníci zazreli, poradili sa medzi sebou a povedali si: To je dedič. Zabime ho, aby dedičstvo ostalo nám.
15 Vyvliekli ho z vinice a zabili. Čo im potom urobí pán vinice?
16 Príde, týchto vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným. Keď to počuli, povedali: Ešteže čo!
17 On sa na nich zahľadel a povedal: Čo to teda znamená, keď je napísané: Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa uholným kameňom?
18 Každý, kto padne na ten kameň, doláme sa a na koho ten kameň padne, toho rozmliaždi.
19 Zákonníci a veľkňazi sa usilovali už v tú hodinu dostať ho do svojich rúk, ibaže sa báli ľudu. Uvedomili si totiž, že toto podobenstvo povedal o nich.
20 Striehli na neho a poslali sliedičov, ktorí predstierali, že sú spravodliví, aby ho podchytili v reči a mohli ho vydať moci a súdu vladára.
21 Spýtali sa ho: Učiteľ, vieme, že správne hovoríš a učíš, neuprednostňuješ nikoho, ale učíš Božiu cestu podľa pravdy.
22 Smieme platiť cisárovi daň, či nie?
23 On však spoznal ich lesť a povedal im:
24 Ukážte mi denár! Čí obraz a nápis je na ňom? Oni odpovedali: Cisárov.
25 Na to im povedal: Dávajte teda cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie!
26 Nepodarilo sa im podchytiť ho v reči pred ľudom. Užasli nad jeho odpoveďou a zamĺkli.
27 Prišli k nemu niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a spýtali sa ho:
28 Učiteľ, Mojžiš nám napísal toto: Ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale ostal bezdetný, vezme si ju za manželku jeho brat a svojmu bratovi splodí potomstvo.
29 Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný.
30 Vzal si ju druhý,
31 potom tretí a takto všetci siedmi. No všetci pomreli a nezanechali deti.
32 Napokon zomrela aj žena.
33 Ktorému z nich teda bude tá žena po vzkriesení manželkou? Veď bola manželkou siedmich.
34 Ježiš im povedal: Deti terajšieho veku sa ženia a vydávajú.
35 Ale tí, čo budú uznaní za hodných dosiahnuť budúci vek a zmŕtvychvstanie, už sa viac neženia ani nevydávajú.
36 Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia.
37 A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v udalosti pri kre. Tam Pána nazýva Bohom Abraháma, Izáka a Jákoba.
38 A Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú.
39 Tu niektorí zákonníci povedali: Učiteľ, dobre si povedal.
40 A už sa ho neodvážili na nič vypytovať.
41 Ježiš im povedal: Ako môžu hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn?
42 Veď sám Dávid v knihe Žalmov hovorí: Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici,
43 kým tvojich nepriateľov nespravím podnožkou tvojich nôh.
44 Dávid ho teda volá Pánom. Ako potom môže byť jeho synom?
45 Keď ho všetok ľud počúval, svojim učeníkom povedal:
46 Chráňte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, majú radi pozdravy na námestiach, predné sedadlá v synagógach a prvé miesta na hostinách.
47 Vyjedajú domy vdov a predstierajú, že sa dlho modlievajú. Stihne ich prísnejší súd.