2 Smúti Júda a jeho brány vysychajú, zarmucujú sa po zem, vypína sa výkrik Jeruzalema.
3 Ich páni poslali sluhov po vodu: išli k cisternám, vody nenašli, vrátili sa s prázdnymi nádobami. Sú zahanbení a potupení, zahaľujú si hlavy.
4 Pretože pôda je dopraskaná, lebo nebolo dažďa v krajine: zahanbení sú roľníci, zahaľujú si hlavu.
5 Veď aj jelenica na poli porodí a opustí mláďa, pretože niet zelene.
6 A divé osly stoja na holiach, lapajú vzduch sťa šakaly, oči im omdlievajú, pretože nieto trávy.
7 „Ak naše hriechy svedčia proti nám, konaj, Pane, kvôli svojmu menu. Veď mnoho je našich vzbúr, zhrešili sme proti tebe.
8 Nádej Izraela, jeho záchranca v čase úzkosti, prečo si v krajine ako cudzinec, ako pútnik, ktorý sa na noc uchýli?