1 O synoch Amona. Toto hovorí Pán: „Či Izrael nemá synov? Či nemá dedičov? Prečo dedí po Gadovi Melchom a jeho ľud býva v jeho mestách?
2 Preto, hľa, prídu dni, hovorí Pán, keď vyvolám lomoz vojny proti Rabat Amonu: premení sa na hŕbu zrúcanín, jeho dcéry vyhoria ohňom a Izrael zdedí po svojich dedičoch, hovorí Pán.
3 Kvíľ, Hesebon, lebo zničený je Hai, volajte, dcéry Raby, oblečte si vrecovinu, nariekajte, pobehujte po ohradách, lebo Melchom pôjde do zajatia, tiež jeho kňazi a kniežatá.
4 Čo sa pýšiš dolinami, (Odplávalo ti údolie!) dcéra odbojná!? Spoliehaš sa na svoje poklady: »Ktože príde proti mne?«
5 Hľa, dopustím na teba strach, hovorí Pán, Jahve zástupov, zo všetkých strán a roztratíte sa každý svojím smerom: utečencov nepozbiera nik.
6 Ale potom obrátim osud synov Amona“ - hovorí Pán.
7 O Edome. Toto hovorí Pán zástupov: „Či v Temane už niet múdrosti? Či mudrci ostali bezradní? Či sa ich múdrosť skazila?
8 Bežte, ujdite, usaďte sa v nížinách, obyvatelia Dedanu, veď na Ezaua dopustím nešťastie, čas jeho navštívenia.
9 Ak prídu k tebe oberači, nenechajú ani stebielka, ako zlodeji v noci narobia škody, koľko chcú.
10 Lebo ja odhalím Ezaua, objavím jeho skrýše, nebude sa môcť schovať, zahynie jeho rod i bratia, i jeho susedia a nebude ho viac.
11 Nechaj svoje siroty, ja ich uživím, a tvoje vdovy nech dúfajú vo mňa!
12 Lebo toto hovorí Pán: Hľa, tí, ktorým nebolo súdené piť kalich, musia ho piť, a ty, ty by si ostal bez trestu? Bez trestu neostaneš, ale musíš ho piť.
13 Na seba som prisahal, - hovorí Pán, pustatinou a potupou, púšťou a kliatbou bude Bozra a všetky jej mestá budú večnými zboreniskami.“
14 Počul som zvesť od Pána a hlásateľ je vyslaný k národom: „Zhromaždite sa, choďte proti nemu a pozdvihnite sa do boja!“
15 „Bo, hľa, malým som ťa urobil medzi národmi, opovrhnutým medzi ľuďmi.
16 Strach, čo si šíril, ťa sklamal aj pýcha tvojho srdca, čo bývaš v trhlinách skál, obsadzuješ vysoké kopce. Postav si hniezdo vysoko sťa orol, zrútim ťa odtiaľ - hovorí Pán.
17 A Edom bude na hrôzu, každý, kto prejde popri ňom, zhrozí sa a zapískne nad jeho ranami.
18 Podobne ako v spustošenej Sodome a Gomore a v susedných mestách, hovorí Pán, nik tam nebude bývať, neusadí sa tam človiečik.
19 Hľa, vystupuje sťa lev z nádhery Jordána na nivy trvalé. V okamihu ich odoženiem odtiaľ a ustanovím tam vyvolenca. Veď ktože je ako ja a kto ma vezme na zodpovednosť? A kto je tým pastierom, čo obstojí predo mnou?
20 Preto čujte rozhodnutie Pána, ktoré vyniesol proti Edomu, a jeho úmysly, ktoré uvážil proti obyvateľom Temanu: Áno, odvlečú ich sťa najmenšie z oviec, áno, ich nivy sa zdesia nad nimi.
21 Hrmotom ich pádu otrasie sa zem, krik je na Červenom mori - to počuť ich hlas!
22 Hľa, ako orol sa dvíha, letí, rozprestiera si krídla nad Bozrou; a srdce hrdinov Edomu bude v ten deň ako srdce ženy, ktorá rodí.“
23 O Damasku. „V hanbe je Emat a Arfad, pretože počuli zlú zvesť, stonú ako more, desia sa, uspokojiť sa nemôžu.
24 Skleslý je Damask, dáva sa na útek, hrôza sa ho chytá, úzkosť a bolesti zmocňujú sa ho sťa rodičky.
25 Ako by nebolo opustené oslavované mesto, obec rozkoše?
26 Preto budú padať jeho mladíci na uliciach, v ten deň zahynú všetci bojovníci - hovorí Pán.
27 Pod múrmi Damasku podpálim oheň, ktorý strávi Benhadadove paláce.“
28 O Kedare a kráľovstvách Chasoru, ktoré porazil babylonský kráľ Nabuchodonozor. Toto hovorí Pán: „Hor’ sa, tiahnite proti Kedaru, spustošte synov Východu!
29 Ich stany a stáda zoberú, ich kože a všetko ich náradie, aj ich ťavy si vezmú a privolávajú im: »Hrôza zo všetkých strán!«
30 Bežte, utekajte veľmi, usaďte sa v nížinách, občania Chasoru, hovorí Pán, pretože babylonský kráľ Nabuchodonozor vyniesol proti vám rozhodnutie a vymyslel proti vám plán.
31 Hor’ sa, tiahnite proti pokojnému národu, ktorý býva v bezpečí, hovorí Pán, nemá dverí ani závor, bývajú osamote.
32 Ich ťavy budú na lúpež, a množstvo ich stád na korisť a roztrúsim do všetkých vetrov tých, čo si strihajú sluchy, zo všetkých strán im privediem nešťastie, hovorí Pán.
33 Chasor bude bydliskom šakalov, pustatinou naveky; nebude tam bývať nik, neusadí sa tam človiečik.“
34 Slovo, ktoré Pán prehovoril k prorokovi Jeremiášovi proti Elamu na začiatku panovania júdskeho kráľa Sedekiáša.
35 „Toto hovorí Pán zástupov: Veru zlámem kušu Elamu, jeho hlavnú silu,
36 a privediem na Elam štyri vetry zo štyroch končín nebies a rozprášim ich do všetkých týchto vetrov, takže nebude národa, ku ktorému by nešli utečenci Elamu.
37 Podesím Elam pred jeho nepriateľmi a pred tými, čo im striehnu na život. Privediem na nich nešťastie: svoj rozpálený hnev - hovorí Pán, a pošlem za nimi meč, kým ich nevyhubím.
38 Potom postavím v Elame svoj trón, odstránim odtiaľ kráľa i kniežatá, hovorí Pán.
39 Ale na konci dní zmením osud Elamu,“ hovorí Pán.