1 Toto hovorí Pán: „Hľa, vzbudím proti Bábelu a proti obyvateľom Chaldejska ducha nivočenia!
2 Pošlem do Babylonu vejačov a prevejú ho, vyprázdnia jeho krajinu. Budú proti nemu zôkol-vôkol v deň nešťastia.
3 Strelec nech si nenapína kušu, nech nenastupuje vo svojom pancieri! Nešetrite jeho mladíkov, vyhubte celé jeho vojsko!“
4 Nech padajú zabití na chaldejskú zem a prebodnutí na jeho ulice!
5 Lebo Izrael a Júda neovdovel po svojom Bohu, Pánovi zástupov. Lebo ich krajina je plná hriechu pred Svätým Izraelovým.
6 Bežte zo stredu Bábela, každý si chráňte život, nech nezahyniete jeho vinou, lebo pre Pána je to deň pomsty, odpláca mu, čo si zaslúžil.
7 Bábel bol zlatým kalichom v Pánovej ruke, ktorý opájal celú zem, z jeho vína pili národy, preto sa pomiatli.
8 Odrazu padol Bábel, zlomil sa, nariekajte nad ním, doneste balzam na jeho rany, azda sa uzdraví.
9 „Liečili sme Bábel, no neuzdravil sa, nechajme ho, poďme každý do svojej vlasti; jeho pravota siaha až k nebesám, až k oblakom nesie sa.
10 Pán dokázal našu pravdu, poďme a hlásajme na Sione dielo Pána, nášho Boha!“
11 Ostrite šípy, naplňujte tulce, Pán vzbudil ducha médskeho kráľa, proti Bábelu smeruje jeho plán, chce ho zničiť! Áno, to je pomsta Pánova, pomsta za jeho chrám.
12 Zdvihnite zástavu proti múrom Bábelu, zosilnite stráž, postavte hliadky, zriaďte postriežky, lebo Pán zamýšľa aj urobí, čo prehlasoval o občanoch Bábela.
13 Ty, čo bývaš nad veľkými vodami, v hojnosti pokladov: prišiel tvoj koniec, koniec tvojim ziskom.
14 Pán zástupov sa zaprisahal sám na seba: „Preplním ťa ľuďmi ako kobylkami, prepuknú v jasot nad tebou.“
15 Zem stvoril svojou mocou, svojou múdrosťou svet postavil a svojím dôvtipom rozpäl nebesá.
16 Keď sa ozve, na nebi vody zahučia, od končín zeme dvíha oblaky, k dažďu tvorí blesky, zo svojich skladíšť vietor vypúšťa.
17 Osprostel každý človek, vedomosti nemá, dožil sa hanby každý zlievač pre modlu, lebo je klam jeho liatina, nieto ducha v nej.
18 Ničotou sú, dielom na posmech, v deň svojho navštívenia zahynú.
19 Takýto nie je údel Jakubov, ním je Stvoriteľ všetkého, Izrael je jeho vlastným kmeňom; Pán zástupov je jeho meno.
20 „Kladivom si mi, vojnovým nástrojom, tebou rozdrvím národy a tebou zničím kráľovstvá.
21 Tebou rozdrvím koňa i jazdca, tebou rozdrvím voz i pohoniča,
22 tebou rozdrvím muža i ženu, tebou rozdrvím starca i chlapca, tebou rozdrvím mládenca i pannu,
23 tebou rozdrvím pastiera i stádo, tebou rozdrvím roľníka i záprah, tebou rozdrvím vojvodcov i správcov.
24 Ale odplatím Bábelu a všetkým občanom Chaldejska všetok ich zločin, čo spáchali na Sione, pred vašimi očami - hovorí Pán.
25 Hej, som proti tebe, vrch nivočenia, hovorí Pán, ktorý nivočíš celú zem, vystriem proti tebe ruku a zrútim ťa z brál, urobím ťa vrchom požiaru.
26 Nevezmú z teba kameň do uhla ani kameň do základov, ale budeš večným zboreniskom,“ hovorí Pán.
27 Zdvihnite zástavu v krajine, trúbte na trúbe medzi národmi, zasväcujte národy proti nemu, zvolajte proti nemu kráľovstvá: Ararat, Meni a Askenez, ustanovte proti nemu tafsara, žeňte kone, naježené sťa kobylky.
28 Zasväcujte proti nemu národy, kráľa Médey s jeho vojvodcami a všetkými jeho správcami a s celou krajinou, nad ktorou vládne.
29 Zem sa zatrasie a zachveje, lebo sa spĺňa Pánov plán proti Bábelu urobiť babylonskú krajinu pustou a neobývanou.
30 Siláci Bábelu prestali bojovať, vysedávajú v pevnostiach, vyschla im sila, stali sa ženami. Jeho príbytky podpálili, dolámali jeho závory.
31 Bežec beží proti bežcovi a posol proti poslovi oznámiť kráľovi Bábelu, že mu zo všetkých strán zaujali mesto.
32 Brody obsadili, mláky vyhoreli ohňom, bojovníci sú zdesení.
33 Lebo toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: „Dcéra Bábelu je ako humno, keď šliapu po ňom, už len máličko a príde deň jeho žatvy.“
34 „Pohltil, strovil ma Nabuchodonozor, kráľ Bábelu, a odložil ma sťa prázdnu nádobu, prehltol ma ako drak, naplnil si brucho, od mojich dobrôt ma odsotil.“
35 „Neprávosť proti mne a moje telo nech je na Bábeli,“ povie obyvateľstvo Siona; „a moja krv na obyvateľoch Chaldejska,“ povie Jeruzalem.
36 Preto takto hovorí Pán: „Hľa, ja povediem tvoj spor a ja vyplním tvoju pomstu, vysuším jeho more, aj jeho pramene vysuším.
37 Nuž Babylon bude hŕbou skál, príbytkom šakalov, hrôzou a posmechom, bez obyvateľov.
38 Spoločne budú ručať ako lev, revať ako mláďatá levíc.
39 Keď budú v horúčke, pripravím im hostinu, napojím ich, až budú jasať, potom zaspia spánkom večným a neprebudia sa - hovorí Pán.
40 Povediem ich ako baránky na jatku, ako barany a capy.“
41 Ako bol podmanený Sesak a zaujatá sláva celej zeme! Ako sa stal hrôzou Bábel medzi národmi!
42 More vystúpilo proti Bábelu, pokryl ho nával jeho vĺn.
43 Jeho mestá zostali púšťou, krajinou vyschnutou, pustou, krajinou, v ktorej nik nebýva, človek ani po nej neprejde.
44 „Navštívim Béla v Bábeli a vytrhnem mu z úst, čo prehltol, nebudú sa viac k nemu hrnúť národy. Aj múr Babylonu padne.
45 Ľud môj, ujdi z jeho stredu, každý si zachráňte život pred blížiacim sa hnevom Pánovým.
46 Nech sa vám neplaší srdce a nebojte sa zvesti, ktorú počuť v krajine, keď jeden rok príde chýr a nasledujúci rok chýr iný, keď bude v krajine násilie, vladár proti vladárovi.
47 Preto, hľa, prídu dni a strescem modly Bábelu, zahanbí sa celá jeho krajina a jeho zabití padnú v jeho strede.
48 Plesať bude nad Bábelom nebo a zem i všetko, čo je na nich, lebo od severu prídu proti nemu ničitelia - hovorí Pán.
49 Aj Bábel musí padnúť pre zabitých Izraela; aj pre Bábel padali zabití celej zeme.
50 Vy, čo ste unikli meču, choďte, nezastaňte, spomeňte si zdiaľky na Pána, nech vám príde Jeruzalem na myseľ.
51 »Hanbíme sa, čuli sme o potupe, tvár nám pokrýva pohana, pretože cudzinci vnikli do svätých miest Pánovho domu.«
52 Preto, hľa, prídu dni, hovorí Pán, keď strescem jeho modly a v celej jeho krajine budú stenať ranení.
53 Keby sa Bábel vyvýšil do nebies a vo výsosti upevňoval svoju moc: odo mňa prídu jeho ničitelia,“ hovorí Pán.
54 Čuj! Krik z Bábelu a veľký lomoz z krajiny Chaldejcov!
55 Lebo Pán pustoší Babylon, udúša v ňom veľký krik. Ich vlny sa valia sťa veľké vody, hukot vydáva ich hlas.
56 Veď (proti nemu), proti Bábelu prichádza ničiteľ, chytia jeho hrdinov, zlámu ich kuše, veď Bohom odplaty je Pán, odpláca s určitosťou.
57 „Opojím jeho kniežatá i mudrcov, jeho vojvodcov, správcov a hrdinov, potom zaspia večným spánkom a neprebudia sa,“ hovorí Kráľ, ktorý sa volá Pánom zástupov.
58 Toto hovorí Pán zástupov: „Širočizný múr Bábela sa do základov zrúti a jeho vysokánske brány ohňom vyhoria, takže národy pracujú nadarmo a kmene robia pre oheň.“
59 Vec, ktorou prorok Jeremiáš poveril Saraiáša, syna Neriášovho, syna Másiášovho, keď s júdskym kráľom Sedekiášom išiel do Babylonu vo štvrtom roku jeho panovania. Saraiáš bol náčelníkom ubytovania.
60 Jeremiáš napísal do knihy všetko nešťastie, ktoré malo prísť na Babylon, všetky tieto slová napísané proti Babylonu.
61 A Jeremiáš povedal Saraiášovi: „Keď prídeš do Babylonu, hľaď prečítať všetky tieto slová.
62 A povedz: »Pane, ty si riekol o tomto mieste, že ho zničia, že v ňom nebude obyvateľov - ani ľudí, ani zvierat -, bude večnou púšťou.«
63 A keď dočítaš túto knihu, priviaž o ňu kameň a hoď ju do prostriedku Eufratu
64 a povedz: »Takto sa ponorí Bábel a nevstane z nešťastia, ktoré naň ja dopustím, ale zahynie.«“ Potiaľto sú Jeremiášove slová.