1 Vina Júdova je napísaná železným rydlom, diamantovým hrotom, je vyrytá do tabule ich srdca a na rohy ich oltárov,
2 takže ich synovia pamätajú na ich oltáre, na ašery, na zelené stromy, na vysoké pahorky
3 na vrchoch v poli. „Tvoj majetok, všetky tvoje poklady vydám na lúpež: tvoje hriešne výšiny na celom tvojom území.
4 Vypustím z ruky svoje dedičstvo, ktoré som ti dal; spravím ťa otrokom tvojich nepriateľov v krajine, ktorú nepoznáš; veď ste zapálili oheň môjho hnevu, blčať bude naveky.“
5 Toto hovorí Pán: „Zlorečený je muž, ktorý dôveruje v človeka a telo urobil svojou oporou, ale od Pána sa mu srdce vzdialilo.
6 Je ako tamariška na púšti, neuzrie prichádzať blaho, býva v púšti na vyhoreniskách, v zemi soľnatej, neobývanej.
7 Požehnaný je muž, ktorý dôveruje v Pána, Pán bude jeho nádejou.
8 Je ako strom, zasadený pri vode, čo si vystiera k potoku korene, nebojí sa, keď prichádza horúčosť, lístie mu ostáva zelené. V suchom roku nemá starosti a neprestáva rodiť ovocie.
9 Srdce je klamlivé nado všetko a rozjatrené, kto sa v ňom vyzná?
10 Ja, pán, skúmam myseľ a skúšam srdce: odplatím každému podľa jeho ciest, podľa ovocia jeho skutkov.“
11 Prepelicou, ktorá vyliahne, čo nezniesla, je ten, kto nespravodlivo zhŕňa bohatstvo, v polovici svojich dní ho opustí a na konci bude ako hlupák.
12 Vyvýšený trón slávy je od začiatku miesto našej svätyne.
13 Nádej Izraela, Pane, všetci, čo teba opustia, budú zahanbení, čo sa vzbúria, budú zapísaní v zemi, lebo opustili prameň živých vôd, Pána.
14 Uzdrav ma, Pane, a budem zdravý, zachráň ma a budem zachránený, lebo ty si moja chvála.
15 Hľa, títo mi vravia: „Kdeže je Pánovo slovo? Nech príde!“
16 Ja som však nebol zahanbený, keď som išiel za tebou, pastierom, a po dni človeka som netúžil. Ty vieš, čo vychádza z mojich úst, je správne pred tvojou tvárou.
17 Nebudeš mojou záhubou, nádejou si mi v deň nešťastia.
18 Nech sa zahanbia moji prenasledovatelia, a nech sa nezahanbím ja! Nech sa trasú oni, a netrasiem sa ja! Priveď na nich deň nešťastia, dvojnásobným úderom ich znič!
19 Toto mi povedal Pán: „Choď, zastaň si v »Bráne synov ľudu«, ktorou vchádzajú a vychádzajú júdski králi, i vo všetkých bránach Jeruzalema
20 a povieš im: Počujte slovo Pánovo, králi júdski, celé Júdsko a všetci obyvatelia Jeruzalema, ktorí vstupujete touto bránou:
21 Toto hovorí Pán: Chráňte si dušu a nenoste v deň sobotný bremená a nevnášajte ich cez brány Jeruzalema.
22 A nevynášajte zo svojich domov bremená v deň sobotný a nerobte nijakú robotu, ale zasväťte sobotný deň, ako som prikázal vašim otcom.
23 Ale oni neposlúchali, ani si nenachýlili ucho, ba vzopreli si šiju, nepočuli a neprijali výstrahu.
24 Ak ma ozaj budete počúvať - hovorí Pán, a nebudete vnášať bremená cez brány tohto mesta v deň sobotný, ale zasvätíte sobotný deň a nebudete cezeň robiť nijakú robotu:
25 tak králi (a kniežatá), ktorí sedia na Dávidovom tróne, vojdú cez brány tohto mesta, vezúc sa na vozoch a na koňoch, sami aj ich kniežatá, mužovia Júdska a obyvatelia Jeruzalema, a toto mesto bude večne obývané.
26 I prídu z miest Júdska a z okolia Jeruzalema, z Benjamínovej krajiny, z roviny a z pohoria i z juhu; prinesú celopaly, obety, dary a tymian, prinesú tiež chválu do Pánovho domu.
27 Ale ak neposlúchnete môj príkaz zasvätiť sobotný deň a nenosiť v sobotný deň bremená pri vstupe do brán Jeruzalema, zapálim oheň v jeho bránach, ktorý strávi jeruzalemské paláce a nevyhasne.“