1 Slovo, ktoré dostal Jeremiáš o celom júdskom ľude vo štvrtom roku Joakima, syna Joziášovho, kráľa júdskeho - to bol prvý rok babylonského kráľa Nabuchodonozora -,
2 a ktoré prorok Jeremiáš oznámil celému júdskemu ľudu a všetkým obyvateľom Jeruzalema:
3 „Od trinásteho roku Joziáša, syna Amonovho, kráľa júdskeho, až podnes je to dvadsaťtri rokov, čo Pán hovorí ku mne. I hovoril som k vám bez prestania, no nepočúvali ste.
4 Pán k vám jednostaj posielal rozličných svojich sluhov, prorokov, ale nepočúvali ste a ucho ste pozorne nenaklonili.
5 Hovoril: »Vráťte sa každý zo svojej zlej cesty a od svojich zlých skutkov, tak ostanete bývať v krajine, ktorú dal Pán vám a vašim otcom od vekov naveky.
6 A nechoďte za cudzími bohmi, neslúžte im a neklaňajte sa im; nedráždite ma dielom svojich rúk, potom vás nebudem trestať.
7 Ale nepočúvali ste na mňa - hovorí Pán -, chceli ste ma hnevať dielom svojich rúk na vlastné nešťastie.«
8 Nuž toto hovorí Pán zástupov: Pretože ste nepočúvali moje slová,
9 hľa, pošlem a zoberiem všetky kmene severu (hovorí Pán - aj Nabuchodonozorovi, kráľovi Bábela, svojmu sluhovi) a privediem ich proti tejto krajine a proti jej obyvateľom i proti všetkým týmto okolitým národom. Splním na nich kliatbu, obrátim ich na hrôzu a posmech a na večnú púšť.
10 Odstránim spomedzi nich hlas plesania a hlas radosti, hlas ženícha a hlas nevesty, hlas mlynčekov a svetlo lampy.
11 Celá táto krajina bude vyhnanstvom a hrôzou a tieto národy budú slúžiť sedemdesiat rokov babylonskému kráľovi.
12 A až uplynie sedemdesiat rokov, potrescem babylonského kráľa i ten ľud -hovorí Pán - pre ich hriech, aj krajinu Chaldejcov a obrátim ju na večitú púšť.
13 Privediem na tú krajinu všetky svoje hrozby, ktoré som proti nej vyhlásil, všetko, čo je napísané v tejto knihe, čo Jeremiáš prorokoval proti všetkým národom.
14 Lebo aj ich samých zotročia mnohé národy a veľkí králi; odplatím im podľa ich skutkov a podľa diela ich rúk.“
15 Lebo toto mi povedal Pán, Boh Izraela: „Vezmi z mojej ruky tento vínový kalich hnevu a daj ho piť všetkým národom, ku ktorým ťa pošlem.
16 Napijú sa a budú sa tackať a šalieť pred mečom, ktorý medzi nich pošlem.“
17 Vzal som teda z Pánovej ruky kalich a napojil som všetky národy, ku ktorým ma Pán poslal.
18 Jeruzalem, mestá Júdska, jeho kráľov, jeho kniežatá, aby som ich vydal na zborenisko, na hrôzu, na posmech a na kliatbu (ako je tomu dnes);
19 faraóna, egyptského kráľa, jeho sluhov, jeho kniežatá a celý jeho ľud;
20 celú zmiešaninu národov a všetkých kráľov krajiny Us; všetkých kráľov filištínskej krajiny: Askalon, Gazu, Akaron a zvyšky Azotu.
21 Edom, Moab a synov Amonových,
22 všetkých kráľov Týru, všetkých kráľov Sidonu a kráľov pobrežia, ktoré je za morom.
23 Dedan, Temu, Buz a všetkých, čo si holia okraj.
24 Všetkých kráľov Arabska (a všetkých kráľov miešaniny), ktorí bývajú v púšti.
25 Všetkých kráľov Zimriho, všetkých kráľov Elamu a všetkých kráľov Médey,
26 všetkých kráľov severu, blízkych i vzdialených od seba, a všetky kráľovstvá sveta, ktoré sú na povrchu zeme. Kráľ Sesak však bude piť po nich.
27 „A povieš im: Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Pite a opite sa, dávte a padnite, aby ste nevstali pre meč, ktorý pošlem medzi vás.
28 A ak sa budú zdráhať vziať z tvojej ruky kalich a piť, povieš im: Toto hovorí Pán zástupov: Veruže budete piť!
29 Lebo, hľa, ja začínam nešťastie v meste, ktoré sa volá mojím menom, a vy by ste boli ušetrení? Nebudete ušetrení, pretože ja zavolám meč na všetkých obyvateľov zeme - hovorí Pán zástupov.
30 Ty im však prorokuj všetky tieto veci a povedz im: Pán kričí z výsosti, zo svojho svätého príbytku vydáva hlas, hlasno kričí nad svojimi nivami, rozozvučí ujúkanie ako šliapači proti všetkým obyvateľom zeme.
31 Hrmot preniká až do končín zeme, pretože Pán má spor s národmi; on sa súdi s každým človekom, zlých odovzdá meču - hovorí Pán.
32 Toto hovorí Pán zástupov: Hľa, pohroma ide z národa na národ, zo strání zeme dvíha sa veľká búrka!“
33 A pán ich porazí v ten deň od jedného konca zeme po druhý; neoplačú, nezoberú a nepochovajú ich, budú hnojom na povrchu poľa.
34 Kvíľte, pastieri, a volajte, zvíjajte sa, vodcovia stád, je zvrchovaný čas pozrážať (a rozohnať) vás, popadáte sťa vybrané barany.
35 Zhynulo útočište pastierov a útulok vodcov stáda.
36 Čuj, krik pastierov, kvílenie vodcov stáda! Veď Pán spustošil ich pastvu!
37 A pre blčiaci Pánov hnev zmĺknu nivy pokojné.
38 Opustil ako lev svoju húštinu, veď ich krajina ostala púšťou pre ničiaci meč a pre blčiaci Pánov hnev.