4 Pretože pôda je dopraskaná, lebo nebolo dažďa v krajine: zahanbení sú roľníci, zahaľujú si hlavu.
5 Veď aj jelenica na poli porodí a opustí mláďa, pretože niet zelene.
6 A divé osly stoja na holiach, lapajú vzduch sťa šakaly, oči im omdlievajú, pretože nieto trávy.
7 „Ak naše hriechy svedčia proti nám, konaj, Pane, kvôli svojmu menu. Veď mnoho je našich vzbúr, zhrešili sme proti tebe.
8 Nádej Izraela, jeho záchranca v čase úzkosti, prečo si v krajine ako cudzinec, ako pútnik, ktorý sa na noc uchýli?
9 Prečo si ako zarazený človek, ako silák, ktorý nevládze zachrániť? Predsa, Pane, ty si medzi nami, podľa tvojho mena sa voláme, neopúšťaj nás!“
10 Toto hovorí Pán o tomto ľude: „Radi sa takto kolíšu, nohy si nešetria, Pán však nemá v nich záľubu,“ teraz si spomenul na ich hriech a trestá ich viny.