15 Ty to vieš, Pane, pamätaj na mňa, navštív ma, pomsti sa za mňa na mojich prenasledovateľoch, pre svoju zhovievavosť nedaj ma uchvátiť, vedz, že pre teba znášam potupu.
16 Našli sa tvoje slová a zjedol som ich, tvoje slová sú mi slasťou a radosťou srdca, veď sa nazývam tvojím menom, Pane, Bože zástupov.
17 Nevysedávam v krúžku rozosmiatych, aby som plesal… Po tvojej ruke sedím osamelý, lebo si ma naplnil nevôľou.
18 Prečo je moja bolesť bez konca a moja rana nevyliečiteľná, nechce sa zahojiť? Azda si mi klamným potokom, na vodu ktorého sa nemožno spoľahnúť?
19 Preto takto hovorí Pán: „Ak sa obrátiš, obrátim ťa, budeš stáť predo mnou; ale oddelíš vzácne od bezcenného, budeš akoby mojimi ústami. Nech sa títo obrátia k tebe, ale ty sa neobracaj k nim!
20 Urobím ťa pre tento ľud pevným múrom kovovým; budú proti tebe bojovať, no nepremôžu ťa, lebo s tebou som ja, aby som ťa spasil a oslobodil, hovorí Pán.
21 Vyslobodím ťa z rúk zločincov a vykúpim z moci násilníkov.“