12 Zdeste sa nad tým, nebesá, zhrozte sa veľmi, preveľmi, hovorí Pán.
13 Veď dvoch ziel sa dopustil môj ľud: mňa opustili, prameň živých vôd, aby si vykopali popraskané cisterny, ktoré vodu udržať nemôžu.
14 Či je Izrael otrokom? Či je sluhom, narodeným v dome? Prečože sa stal korisťou?
15 Levy nad ním revali, pozdvihovali svoj hlas, jeho pôdu obrátili na púšť; mestá mu vyhoreli, nik nebýva v nich.
16 I synovia Nofu a Tafnesu ťa vypásli až po temä.
17 Či ti to nezapríčinil odpad od Pána, tvojho Boha, keď ťa viedol po ceste?
18 Teraz však, čo chceš na ceste do Egypta, aby si pil vody Nílu? A čo chceš na ceste do Asýrska, aby si pil vody Eufratu?