9 I myslel som: „Nespomeniem si naň a nebudem viac hovoriť v jeho mene,“ ale v srdci mi bol sťa horiaci oheň, zovretý v mojich kostiach; namáhal som sa, aby som to vydržal, no nevládal som.
10 Veď počúvam potupy mnohých (hrôza zôkol-vôkol): „Udávajte, nech ho oznámime!“ Aj každý, kto mi bol priateľom, striehne na môj pád: „Hádam sa dá zviesť, premôžeme ho a vypomstíme sa na ňom!“
11 Ale Pán je so mnou ako mocný hrdina, nuž moji prenasledovatelia sa potknú a nič nezmôžu, zahanbia sa veľmi, že nič nedosiahli, hanbou večnou, nezabudnuteľnou.
12 Pane zástupov, čo skúmaš spravodlivého, čo prezrieš myseľ a srdce, nechže vidím na nich tvoju pomstu, veď som tebe zveril svoj spor.
13 Spievajte Pánovi, oslavujte Pána, veď život bedára vytrhol z ruky zločincov!
14 Prekliaty deň, v ktorý som sa narodil! Deň, v ktorý ma porodila matka, nech nie je požehnaný!
15 Prekliaty muž, ktorý oznámil môjmu otcovi: „Dieťa sa ti narodilo, chlapček!“ - a naplnil ho radosťou.